Iba tretina Slovákov verí, že bude mať na starobu dosť peňazí. Na udržanie životnej úrovne vie dopomôcť aj dôchodková schéma EÚ

Na dôchodku strávime v priemere až dve dekády života. Podľa dát Eurobarometra však len 43% Európanov verí, že bude mať na dôchodku komfortné finančné zázemie. Slováci sú ešte o čosi skeptickejší. To, že budú mať na staré kolená dostatok peňazí si myslí len približne tretina. Vzhľadom na klesajúcu demografickú krivku môže byť situácia pre budúcich dôchodcov skutočne náročná. Na udržanie životnej úrovne je nevyhnutné už počas života investovať a využívať dobrovoľné dôchodkové sporenia. Popri 2. a 3. pilieri je pritom možné využiť aj európsku dôchodkovú schému tzv. PEPP (Európsky dôchodok), ktorý funguje na princípe pravidiel EÚ.

Štatistiky OECD ukazujú, že ľudia strávia na dôchodku nemalú časť života. U mužov je to  v priemere 19,5 roka a u žien až 23,8 roka. Vychádzajúc z priemerných zárobkov na úrovni 1015 eur v čistom a z priemerných dôchodkov vo výške 667 eur dostávajú už dnešní dôchodcovia zo štátu menej ako 66 % svojho  pôvodného príjmu. Ich životná úroveň sa tak v porovnaní so zárobkovo aktívnym životom zhoršuje.

Myslieť na dôchodok treba už v mladosti

Situácia u budúcich dôchodcov však bude ešte náročnejšia. V dôsledku narastajúcej očakávanej dĺžke života a klesajúcej pôrodnosti bude podľa odhadov  v roku 2050 v EÚ 2x viac dôchodcov ako v 2019. Dnes sa rodí o polovicu menej detí než v 70. rokoch, pričom na budúcich dôchodcov bude robiť  v roku 2050 1,5-násobne menej ekonomicky aktívnych ľudí ako dnes.

„Práve preto je nevyhnutné myslieť na dôchodok už v ekonomicky aktívnom veku a využívať popri štátnej aj dobrovoľné schémy dôchodkového sporenia. Popri klasickom druhom a treťom pilieri je to aj tzv. európsky tretí pilier tzv. PEPP (Európsky dôchodok). Ten je verejnosti síce menej známy, avšak v porovnaní so štandardným tretím pilierom prináša menšie poplatky, ktoré sú regulované na úrovni EÚ. Najmä v časoch štátnych konsolidácií je jeho výhodou, že je nezávislý od zásahov lokálnych vlád,“ hovorí Boris Jankovský, odborník na dôchodkové sporenie vo Finaxe.

(Ne)dôvera zabezpečenia na dôchodok

Najvyššiu dôveru v dostatočné finančné zabezpečenie majú občania Luxemburska (61 %), Holandska (59 %) a Dánska (58 %). Naopak, najhoršie sú v tomto smere na tom obyvatelia Lotyšska (23 %), Slovinska (27 %) a Poľska (28 %). Slovensko sa v tomto rebríčku nachádza s 35 % dôverou pod úrovňou priemeru EÚ, kde dúfa v komfortné finančné zabezpečenie 43 % populácie. Spotrebitelia, ktorí majú doplnkové alebo zamestnanecké dôchodkové sporenie pritom pociťujú až 1,8-násobne väčšiu dôveru v dobré finančné zázemie než tí, ktorí toto zabezpečenie nemajú.

Európsky parlament pritom upozorňuje na zvýšené riziko chudoby na dôchodku a vyzýva na posilnenie udržateľnosti a primeranosti dôchodkových systémov v EÚ. Porovnávanie dôchodkov medzi jednotlivými krajinami je náročné pre výrazné rozdiely v dôchodkových systémoch. Tieto porovnania často prehliadajú vplyv daní a sociálnych odvodov na konečnú výšku dôchodku.

Jednotný dôchodkový štandard EÚ

Jednotné pravidlá, ako aj väčšiu legislatívnu istotu a stabilitu pre poskytovanie dôchodkového zabezpečenia pritom prináša práve tzv. Európsky dôchodok, ktorého rámce definuje EÚ.

„Tá stanovuje modelovanie výsledkov investícií, riadenie rizík, požiadavky na výnos, poplatky, ako aj spôsoby vyplácania. Špecifikom Európskeho dôchodku sú napríklad automatické techniky zmierňovania rizika. V praxi to znamená, že 10 rokov pred vstupom do dôchodku dochádza k automatickému rebalansovaniu portfólia a zníženiu akciovej zložky na 60  %,“ uzatvára Jankovský.

Obrázok: pexels.com