Júlia Marcinová: Svet módy a elegancie

Pokračovanie obľúbeného cyklu o dejinách mesta.

Etnologička Júlia Marcinová, autorka úspešného románu Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj, ale aj mnohých odborných publikácií, nás tentoraz prevedie históriou odievania a módy na severe Slovenska. Vyberieme sa do medzivojnového obdobia a nazrieme do známych krajčírskych salónov, spoznáme módne trendy a zistíme, ktoré dámy si na módu najviac potrpeli. Nebudú chýbať ani džentlmeni v klobúkoch, známi obchodníci či preslávené miesta, na ktorých sa odohrával spoločenský život. Neobídeme však ani bežný kolorit mesta a jeho obyvateľov naprieč všetkými spoločenskými vrstvami a zažijeme tak Žilinu v jej mnohých podobách.

Zákaz zdobenia

Prvé formy odevu vznikli ešte v praveku, čo nám dokazujú maľby v jaskyniach pochádzajúce z tohto obdobia. Od praveku však prešiel odev tisíckami rokov vývoja. Ku kožušine sa pridali rastlinné vlákna, z ktorých človek začal tkať plátno: žihľava, ľan, konope, neskôr bavlna, umelé vlákna a tieto suroviny sa na dlhé stáročia stali základom výroby odevu. Ten sa postupne obohacoval o rôzne funkcie a prvotná, ochrániť telo pred nepohodlím počasia, sa značne rozšírila. Odev získal aj funkciu sviatočnú, obradovú, konfesionálnu, regionálnu, sociálnu, estetickú, erotickú, vyjadroval postavenie, majetnosť, zaradenie do určitej generácie a samozrejme pohlavie.

Veľmi dôležité bolo práve postavenie v spoločnosti, pretože odev bol znakom, ktorý odlišoval sedliaka od mešťana, mešťana od vyššej inteligencie, tú zas od ľudí žijúcich na kráľovských dvoroch. Musíme mať na zreteli, že vždy pri sebe súčasne existovali dve formy odevu: tradičný a módny a oba mali diametrálne odlišné vývojové tendencie. Pre chudobných ľudí, sedliakov žijúcich na vidieku, platili rôzne poddanské zákazy a k nim patril aj zákaz zdobenia odevu, preto v tradičnom odeve do 1. polovice 19. storočia nenachádzame také špecifiká, rozdielnosti, aké sa mu dostali v 2. polovici 19. storočia a v 1. polovici 20. storočia.

O autorke:

Júlia Marcinová, rodáčka z Rajeckých Teplíc, vyštudovala etnológiu na Katedre etnológie a etnomuzikológie v Nitre v rokoch 2005 – 2010. Už počas štúdia sa profesionálne venovala predovšetkým tradičnému odievaniu a móde. V rokoch 2019 – 2021 pôsobila ako interná doktorandka na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva UNIZA. Spolupracovala na vzdelávacích projektoch pre ÚĽUV, Národné osvetové centrum, pôsobila ako etnologička v Múzeu a Kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka Krajského kultúrneho strediska v Žiline a etnológii sa naďalej aktívne venuje.