Šperky, ako dobre ich poznáte?

Šperky sú ozdobou žien aj mužov už tisíce rokov. Pravdou je, že počas rokov sa módne trendy menili ale túžba ozdobiť sa zostáva rovnaká, Náušnice, prstene alebo náhrdelníky nosíme každý deň napriek tomu o nich veľa nevieme. Čím vás môžu prekvapiť?

Vedeli ste napríklad, že samotné slovíčko šperk (v angličtine jewelry) má pôvod vo francúzskom slove „jouel“, čo v preklade znamená „hračka“.  V minulosti sa šperky nazývali aj „baubles“ čo sa dá preložiť ako „čačky“.

Najstaršie šperky

Najstarší nájdený šperk má viac ako 75 tisíc rokov. Ide o náhrdelník vyrobený z mušli a bol objavený v južnej Amerike. V Keni sa zas podarilo objaviť náhrdelník zo škrupiniek pštrosích vajec.

Zlato

Najčastejším kovom, z ktorého sa dnes zhotovujú šperky je zlato. Ide o vzácny kov, ktorý je svojimi vlastnosťami ideálny na výrobu klenotov. Na Zem sa zlato pravdepodobne dostalo s meteoritmi. Pred viac ako 4,5 miliardami rokov zasiahol našu planétu obrovský meteorický roj, ktorý k nám doniesol tento vzácny kov. Ak si budete kupovať nabudúce zlatú retiazku, alebo prsteň vedzte, že si kupujete niečo, čo putovalo vesmírom.

Zlato má úžasný lesk a dlhú životnosť, aj preto je to obľúbený kov v oblasti šperkárstva. Napriek tomu prsteň z 24 karátového zlata by ste dlho nenosili. 24 karátové zlato je mäkké a šperky z neho by ste mohli ľahko zničiť. Z toho dôvodu môžete najčastejšie kúpiť zlaté šperky len zo 14 karátového zlata. Ak hľadáte šperky s najväčším podielom zlata môžete natrafiť na 21 karátové zlaté šperky. Viac karátové zlato v šperkoch nezoženiete.

Veľa zlata na Zemi nie je. Doteraz sa vyťažilo cca 244 000 metrických ton zlata. Keby ste ho dali dokopy získali by ste kocku, ktorej rozmer strán by bol 23 metrov.

Striebra je o niečo viac, až 1 740 000 metrických ton (kocka zo striebra by mala strany dlhé 55 metrov).

Prvenstvo patrí platine. Predpokladá sa, že na svete je jej len 80 000 metrických ton, z toho je vyťažených len približne 10 000 ton. Z tohto kovu by ste mohli mať kocku o rozmeroch strán 7 metrov. Aj z toho dôvodu sú platinové šperky drahšie než zlaté.

Alergia na zlato je veľmi, veľmi zriedkavá. Skôr ako alergiu na zlato máte alergiu na nikel, alebo iný kov, ktorý sa pridáva do zliatin zlata.

Zásnubné prstene

História zásnubných prsteňov siaha do starovekého Ríma. Tam verili, že žila na štvrtom prste ľavej ruky vedie priamo k srdcu a spája sa tak s láskou a záväzkom. Preto sa zásnubné prstene nosia na tomto prste.

Zásnubné prstene si prešli tiež zaujímavou históriou. Zo začiatku neboli nijak zvláštne. Až v roku 1477 si rakúsky arcivojvoda Maximilián objednal prvý zásnubný prsteň s diamantom pre svoju lásku Máriu Burgundskú. Diamantové zásnubné prstene sa svojej popularity dočkali až o pár storočí neskôr. Zvrat prišiel v roku 1947, keď spoločnosť De Beers so sloganom „Diamanty sú večné“ presadila tieto drahokamy aj do zásnubných prsteňov, boli predsa večné, tak ako láska, ktorú vo forme prsteňa predstavovali.

Finálnu podobu dostal diamantový zásnubný prsteň až u Tiffanyho. Ten posadil diamant nad prsteň a dovolil mu tak zaskvieť sa v celej svojej kráse.

Slovenský opál, kráľ šperkov

Dlhú dobu kraľoval všetkým drahokamom drahý opál zo Slovenska. Tento jedinečný drahokam sa v tejto kvalite nikde inde neťažil, Slovenský opál z ložísk v Slanských vrchoch bol vyhľadávaný najvyššou šľachtou. Pýšiť sa ním mohol Napoleon Bonaparte, Sissy, Mária Terézia a bol aj v korune britskej panovníčky Viktórie.

Na prelome 19 a 20 storočia sa ale objavila spoločnosť De Beers a ich slogan „Diamanty sú večné“. Masívna celosvetová kampaň na podporu predaja diamantov zosadila slovenský opál z trónu a nahradil ho diamant.

Rovnaký kameň, rozdielne drahokamy

Korund je minerál, ktorý je po diamante druhým najtvrdším minerálom. Ak obsahuje stopové množstvá titánu a železa získava modrú farbu a nazýva sa zafír. Pokiaľ ale korund obsahuje stopové množstvá chrómu získava červenú farbu a v tomto momente už hovoríme o rubíne. Oba, zafír aj rubín, patria medzi vzácne drahokamy.

Diamanty a diamantové šperky

Diamanty sú večne – nejde len o slogan, ktorým sa podarilo spopularizovať diamanty ale aj fakt. Diamant tak ľahko nepoškodíte, nerozbijete a ide naozaj o najstarší drahokam na svete. Diamanty, ktoré sa dnes používajú v šperkoch začali vznikať pred stovkami miliónov rokov. Boli svedkami mnohých udalostí na našej planéte, boli tu skôr ako dinosaurí a pravdepodobne tu budú ešte dlhé tisícročia po nás.

Farebné diamanty

Najobľúbenejšie vo svete boli a stále sú číre, bezfarebné diamanty. V poslednej dobe si ale obľubu získavajú farebné diamanty „fancy daimond“. Farba diamantu sa môže zmeniť ak obsahuje iný prvok ako uhlík alebo ak dôjde počas rastu diamantu k posunutiu kryštalickej mriežky. Vďaka tomu môžete na trhu nájsť diamanty vo všetkých farbách dúhy.

Umelé diamanty

Ideálne podmienky pre vznik diamantu sú hlboko v zemi. Na povrch sa dostávajú sopečnou erupciou. Podmienky pre vznik diamantu sa ale dajú vytvoriť aj na zemi. V súčasnosti sa tak stretnete aj s laboratórne vytvorenými diamantmi. Oproti prírodným diamantom majú viacero výhod, sú bezchybné a aj lacnejšie. Chemické a aj fyzikálne vlastnosti majú rovnaké ako ich prírodné verzie a v podstate sa nedajú rozpoznať.

Ťažba diamantov

Cena diamantov je stále veľmi vysoká aj napriek tomu, že sa každý rok vyťažia milióny karátov diamantov. Len do roku 2015 sa vyťažilo 4,5 miliardy karátov diamantov a od toho roku sa každý ďalší rok získava ďalších viac ako 100 miliónov karátov surových diamantov (viac ako 20 000 kg).

Len jeden z milióna vyťažených diamantov skončí v šperku. Brúsením stratí diamant asi polovicu svojej hmotnosti. Ak si to všetko zrátate zistíte, že diamanty sú naozaj vzácne.

Ťažba diamantov je náročná. Priemerne na získanie 1,4 karátu surového diamantu treba preniesť tonu horniny.

ZDROJ

learn.apmex.com/answers/how-much-platinum-is-in-the-world/

romadesignerjewelry.com/blogs/education/8-highly-interesting-jewelry-facts-you-need-to-know

cuttingsjewellers.co.uk/blog/top-5-interesting-jewellery-facts

Obrázky: freepik.com, pixabay