Náhubok je pre mnohých majiteľov psov symbolom disciplíny či ochrany pred uhryznutím. V skutočnosti je však omnoho viac, lebo chráni aj samotného psa pred zberaním odpadkov zo zeme, uľahčuje manipuláciu v stresových situáciách a je povinnou výbavou pri cestovaní hromadnou dopravou. „Náhubky nie sú trestom, ale dôležitou pomôckou, ktorá zabezpečuje bezpečnosť okolia aj psa samotného,“ zdôrazňuje Robert Schemmer zo Super zoo.
Pri výbere náhubku je dôležité zohľadniť nielen jeho veľkosť a materiál, ale aj účel použitia a konkrétnu situáciu. Iné nároky sú pri cestovaní v prostriedkoch hromadnej dopravy, iné pri pobyte vonku, u veterinára či v rušnom prostredí. „Náhubok by nemal psíka obmedzovať pri dýchaní ani prijímaní tekutín. Pri cestovaní je potrebné myslieť aj na špecifické pravidlá dopravcov a na to, že aj malý pes v otvorenej taške môže prísť do kontaktu s iným zvieraťom či človekom,“ upozorňuje Robert Schemmer.
Rozdiel medzi fixačnými a klasickými náhubkami je zásadný. Fixačné náhubky obmedzujú otváranie papule a sú vhodné len na krátkodobé použitie, napríklad u veterinára, pri strihaní pazúrov alebo ošetrení rany. „Fixačný náhubok znemožňuje psovi ochladzovanie tela otvorenou papuľou, preto ho nepoužívajte na prechádzkach, ani pri krátkych trasách. Psíkovi ho nenasadzujeme ani v MHD. Štandardom na bežné nosenie by mal byť klasický, košíkový náhubok,“ radí Robert Schemmer zo Super zoo. Klasické náhubky umožňujú voľné dýchanie, pitie aj podávanie maškŕt za odmenu, ak sú na to prispôsobené, a sú vhodné na prechádzky, tréningy či do prostredia, kde pes môže nájsť niečo nevhodné na konzumáciu.
Výber materiálu ovplyvňuje viacero faktorov. „Plastové náhubky sú ľahké a cenovo dostupné, ale menej odolné. Kovové sú pevné a vzdušné, z vnútornej strany sú polstrované, no sú ťažšie a v chladnom počasí môžu byť menej komfortné. Nylon či textil sa využíva najmä pri fixačných modeloch alebo pre plemená so špecifickým tvarom ňufáka, ako sú francúzske buldočky. Kožené náhubky sú estetické a pohodlné, no náročnejšie na údržbu,“ vysvetľuje Robert Schemmer.
Aby náhubok plnil svoju funkciu a bol pohodlný, je nevyhnutné psa správne odmerať. Meria sa dĺžka ňufáka od špičky nosa po koreň pod očami, výška a šírka ňufáka, obvod ňufáka a obvod krku za ušami, kde bude umiestnený remienok. „Pes by mal po nasadení náhubku mať dostatočný priestor na to, aby dokázal pohodlne otvoriť papuľu. Nesprávna veľkosť je jedným z najčastejších dôvodov, prečo pes náhubok odmieta,“ dodáva odborník zo Super zoo.
Po každom použití je vhodné náhubok opláchnuť vlažnou vodou, pri väčšom znečistení použiť šetrný dezinfekčný prostriedok. Takto budete mať tiež lepší prehľad o tom, či sa na náhubku nenachádzajú praskliny alebo ostré hrany, ktoré by mohli psovi ublížiť.
Pes by mal náhubok spoznať skôr, ako ho bude potrebné použiť. „Chybou je nasadiť ho hneď a očakávať, že si psík zvykne. Najskôr mu ho nechajte očuchať, potom na chvíľu nasaďte bez zapnutia a odmeňte ho. Postupne predlžujte čas nosenia a trénujte v rôznych prostrediach. Adaptácia môže trvať od pár dní po niekoľko týždňov,“ vysvetľuje Robert Schemmer a dodáva, že pri správnom výbere a adaptácii je náhubok pre psa pohodlný, no stále platí, že prestávky sú dôležité. „Vo všeobecnosti odporúčam nechať psíka s náhubkom maximálne približne hodinu a potom mu dopriať pauzu. V horúcom počasí robte prestávky každých pár minút, aby sa predišlo prehriatiu.“ Náhubky sú prostriedkom na zabezpečenie bezpečia okolia, ako i samotného štvornohého kamaráta. A ich výber je rovnako dôležitý ako voľba správnej vôdzky či postroja.