Neférové zárobky medzi pohlaviami znamenajú stratu príležitostí. Keby ženy platový rozdiel investovali, mali by o 1400 eur mesačne vyšší dôchodok

Ženy na Slovensku zarábajú v priemere o 18 % menej ako muži, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení 354 eur mesačne. Ak by sumu zodpovedajúcu tomuto rozdielu systematicky a pravidelne investovali do akciových indexov, po 30 rokoch by mohla predstavovať reálna hodnota ich investície takmer 284 tis. eur. Vychádzajúc z priemerného odchodu do dôchodku, ale aj veku dožitia žien, by si mohli na staré kolená prilepšiť sumou 1400 eur mesačne.   

Podľa najaktuálnejších dát Štatistického úradu (ŠÚSR) z roku 2024 bola priemerná hrubá mzda žien na úrovni 1572 eur a v prípade mužov 1926 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 354 eur mesačne, čo zodpovedá platovej nerovnosti na úrovni 18 %. V dôsledku toho robia ženy posledné dva mesiace v roku akoby zadarmo.

Platová nerovnosť prináša premrhané príležitosti

„Keby ženy každý mesiac systematicky investovali 354 eur, o ktoré dnes prichádzajú kvôli nižším mzdám, po 30 rokoch by dosiahli majetok takmer 515-tisíc eur, čo po zohľadnení inflácie predstavuje takmer 284 tis. eur v dnešných cenách. Platová nerovnosť tak nie je len otázkou nespravodlivosti, ale predstavuje stratu obrovského finančného potenciálu a nevyužitú investičnú príležitosť,“ hovorí Linda Gáliková head of PR vo Finaxe.

Podľa ŠÚSR sú pritom najväčšie rozdiely v platoch medzi pohlaviami v Bratislavskom kraji, kde je priemerná hrubá mzda žien (1929 eur) až o 22 % nižšia ako u mužov (2194 eur). Z hľadiska príjmových skupín sú najväčšie rozdiely v skupine najviac zarábajúcich. Ženy, ktoré patria do najvyššej príjmovej kategórie, zarábajú o 20 % menej (2425 eur) ako muži v rovnakej skupine (3044 eur). S klesajúcou mzdou sa platy mierne vyrovnávajú, pričom rozdiel v tejto kategórii predstavuje menej ako desatinu.

Dôsledky neférového ohodnotenia pohľadom staroby

Ženy počas svojho života sprevádza nielen neviditeľná neplatená práca (tj. starostlivosť o domácnosť, deti, zabezpečenie chodu domácnosti), ktorá sa podpisuje pod nerovnocenné zárobky, ale aj neviditeľná strata nevyužitého potenciálu v podobe lepšieho dôchodku. Finančný majetok získaný pravidelným investovaním platového rozdielu možno prepočítať aj do podoby vyplácanej renty.

„Pokiaľ by ženy investovali 354 eur mesačne počas 30 rokov s priemerným nominálnym výnosom 8 % p.a. a následne by si nechali vyplácať rentu 20 rokov pri nominálnom výnose 2% p.a., tak vychádzajúc z priemernej dĺžky dožitia 82 rokov[1] a veku nástupu do dôchodku v 62 rokoch, by si na starobu prilepšili mesačne až o neuveriteľných 1400 eur, uzatvára Gáliková. 

Podľa jej slov je práve pasívne investovanie protipólom voči neplatenej práci. Na rozdiel od domácich povinností totiž  dokáže generovať príjem, a to bez potreby každodennej aktivity.

[1] https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.FE.IN?locations=SK

Ilustr. obrázok: pexels.com