Načítava sa

Type to search

Blogerka Veronika o spontánnych potratoch: Mala som pocit, že pre ostatných je tehotenstvo samozrejmosť

Dominika Bleščáková
Zdieľať

Veronika Šipoš Rosputinská je novinárka a blogerka, ktorá sa rada venuje tzv. SLOW témam – slow travelling, slow fashion, slow living ale aj slow parenting. Okrem toho sa však rozhodla otvoriť aj trochu citlivejšie témy neplodnosti či spontánnych potratov a vytvorila komunitu @druhy_koniec_duhy.

V článku sa dozviete:

  • kto sú to dúhové deti,
  • prečo je dôležité nahlas rozprávať o neplodnosti,
  • čo najviac Veronike ubližovalo na ceste za vytúženým bábätkom,
  • odkaz, ktorý blogerka zanecháva všetkým bojujúcim ženám.

Veronika, pred narodením svojho prvého synčeka ste založili profil @druhy_koniec_duhy. Prečo práve dúha? Odkiaľ toto pomenovanie pochádza?

Ešte predtým, než som otehotnela, som v zahraničných článkoch narazila na spojenie „rainbow baby“, ktoré označuje bábätko narodené po predošlej strate dieťatka v novorodeneckom období, v tehotenstve alebo po tom, čo sa rodičom narodilo mŕtve bábätko. Každé ďalšie tehotenstvo po takejto strate môže priniesť pocity úzkosti, viny či strachu, no na druhej strane odzrkadľuje aj radosť, nádej a akési zahojenie duše. Dúhovým bábätkom sa nazýva preto, lebo je, metaforicky, dúhou v živote, ktorá sa zjavila na obzore po škaredej búrke. Má pre rodičov symbolizovať vieru a nádej, že aj po náročnej a zraňujúcej udalosti môže nastať niečo krásne, zázračné. Lebo priviesť na svet a vychovávať dieťatko po predošlej strate je pre rodičov skutočným zázrakom. Táto metafora sa mi vryla do pamäte a keď sme podobnou cestou prechádzali my s manželom, verila som, že raz aj náš život rozžiari takáto dúha.

Mala som pocit, že každý pár v mojom okolí počal a porodil bez problémov, na prvý pokus a že tehotenstvo a dieťa v živote sú samozrejmosť…

Akým témam sa chcete na tomto profile venovať?

Profil som založila súčasne s tým, ako som na svojom osobnom profile na Instagrame, a detailnejšie na blogu, zverejnila náš príbeh, našu cestu k bábätku. Mala som totiž pocit, že každý pár v mojom okolí počal a porodil bez problémov, na prvý pokus a že tehotenstvo a dieťa v živote sú samozrejmosť, na ktorú máme všetci právo a ktorá sa od nás vlastne aj očakáva. No ono to tak ani zďaleka nefunguje. Neplodnosť je na vzostupe, spontánnych potratov čoraz viac, keďže sa ale o tejto téme na verejnosti nehovorí, a vlastne ani v súkromí, u mnohých párov vzniká falošný predpoklad, že mať dieťa je „brnkačka“. A keď sa nedarí, pochopiteľne sa vynárajú otázky prečo, prečo práve my, či sme pokazení alebo kde sme urobili chybu. To potom často vedie k sebaobviňovaniu alebo dokonca až k depresiám. Začarovaný kruh, z ktorého nás vyvedie len to, keď z problémov s plodnosťou prestaneme robiť tabu a keď sa za ne prestaneme hanbiť. Lebo, je to smutné, ale je to tak, mnohé páry sa za tento problém hanbia a trápia sa za zatvorenými dverami. A nie je vôbec výnimkou, keď popri tomto trápení počúvajú od svojich blízkych, kamarátov aj vzdialených známych, že už majú svoj vek, nemajú byť karieristi a nech sa konečne usadia. V tomto kruhu je človek uväznený s tými najčernejšími myšlienkami. Profil som založila v nádeji, že ak túto tému otvorím, pomôžem párom, ktorí sa vo svojom trápení cítia sami, nemajú sa komu zdôveriť a prepadajú depresiám. Nečakala som, že behom pár dní dostanem stovky správ – poďakovaní, ale aj veľmi, veľmi ťažkých príbehov. A tie ma, v pokročilom štádiu tehotenstva, zasiahli oveľa viac, ako som si asi vedela predstaviť. To je aj dôvod, prečo som sa na profile odmlčala. Rada by som ho však oživila, dodnes dostávam spätnú väzbu, že hovoriť o týchto témach je dôležité.

Mohlo by vás zaujímať: Koučka Daniela Rau: Mala som všetko a pritom som mala pocit, ako keby som nemala vôbec nič

Čo vás viedlo k tomu, začať verejne rozprávať o neplodnosti či potratoch?

Myslím, že som to zodpovedala v predošlej odpovedi. Osveta je základ, je potrebné zbúrať tabu okolo problémov s plodnosťou, aby sa žiaden pár netrápil ešte viac, ako sa už trápi.

Foto: Iv Santa

Nebáli ste sa vyjsť s pravdou von?

Nebolo to vôbec jednoduché, dlho sme s manželom rozoberali, či „ísť s kožou na trh“, alebo nie. Ja som však prišla k záveru, že nemám na výber. Keďže som aktívna na sociálnych sieťach, mám tisíce sledovateľov a blog, brucho na fotkách a dieťa v živote by som asi dlhodobo neutajila. Keby som len zverejnila „šťastnú novinku“ a vynechala náš príbeh, možno by som bola dôvodom, ženou, pre ktorú by sa iné cítili menejcenne, pokazene. Tak som sa totiž posledné roky cítila aj ja. Iné ženy, ktoré som sledovala či mala v okolí, si totiž veselo „tehotneli“ a rodili, a ja, sama samučká na celom svete, som doma plakala, keď nám lekár oznámil, že je mu to ľúto, ale o bábätko sme prišli. Keď sa totiž o problémoch s počatím a donosením bábätka nehovorí, veľmi ľahko nadobudnete pocit, že taký problém neexistuje. Až keď som o ňom začala otvorene hovoriť ja, šokovaná som zistila, koľko žien v mojom okolí si prešlo podobnou cestou, ibaže si svoj príbeh nechali pre seba. Ja tomu, samozrejme, rozumiem, je to intímna a neľahká téma, a každý má právo nechať si svoje problémy a trápenia pre seba. Ja som sa však nevedela zmieriť s tým, že sa nejaká žena, ktorá sa roky snaží o bábo, pozrie na moju fotku a bude mať pocit, že je menejcenná, horšia, pokazená. Práve naopak, chcela som dať ženám, párom nádej, že sa to raz môže podariť. A chcela som najmä otvorene povedať „Nie, nemusíte sa hanbiť.“, „Nie, nie ste pokazení.“ a „Nie, nie ste v tom sami.“, lebo sú to slová, a príbeh, ktorý by na začiatku našej cesty veľmi pomohli mne.

Keď sa o problémoch s počatím a donosením bábätka nehovorí, veľmi ľahko nadobudnete pocit, že taký problém neexistuje.

Aké boli reakcie vášho okolia?

Pár dní po tom, ako sme prišli o naše druhé bábätko, som si vypočula poznámku, že už mám svoj vek a že už materstvo nemám odkladať. Vtedy sa to zlomilo, už som mala plné zuby toho, že doma plačem, lebo túžim byť mamou a vesmír? Boh? Osud? nám hádže polená pod nohy, a vonku sa na mňa pozerajú ako na karieristku alebo sebeckú blogerku, ktorá si nechce komplikovať život deckom. Nehovoriac o tom, že aj keby to tak bolo, čo je komu do toho, že áno? Ale to je už na inú tému. A tak som prestala kľučkovať s odpoveďou a jednoducho som povedala, ako sa veci majú. Reakcie boli rôzne, a ako som spomínala, najviac ma prekvapilo, koľko žien, už matiek, mi zrazu povedalo, že prežili to isté. Tento problém, ktorý bol dovtedy len náš, nadobudol zrazu iný rozmer. Už sme to neboli len my dvaja, jediní na svete, ktorým bábätko nie je dopriate, už to boli zrazu oni, oni a dokonca aj oni. Poznáte tú frázu „sharing is caring“? Je v nej kusisko pravdy.

Ľudia sa na mňa pozerali ako na karieristku a sebeckú blogerku, ktorá si nechce komplikovať život deckom.

Čo vám na vašej ceste najviac pomohlo (po zdravotnej, psychickej, emocionálnej stránke atď) a čo vám naopak, najviac ubližovalo?

Tak na túto otázku nemám stručnú odpoveď a nechcem odpovedať povrchne, lebo ide o dôležité veci, ktoré môžu iným párom reálne pomôcť. Ak to niekoho skutočne zaujíma, všetky informácie na túto tému aj s tipmi na vyšetrenia, ktoré sa odporúčajú, som spísala do jedného článku, ktorý nájdete na tomto mieste.

Foto: Iv Santa

Viete, aký bol dôvod vašich predošlých neúspechov s otehotnením či donosením?

Nie, nikdy sme sa to nedozvedeli a prekvapilo ma, že to vôbec nie je ojedinelé. Tehotenstvo je niečo medzi nebom a zemou, proces, na ktorý vplýva tisíc malých detailov a niekedy stačí, že sa pokazí ten najmenší z nich a je po všetkom. Mnohé páry si dokonca po rokoch snaženia sa o bábätko vypočuli diagnózu neplodnosť a do pár mesiacov prirodzene počali dieťa. Je to vo svojej podstate niečo čarovné, no zároveň pre dnešného, kontrolou nad vecami posadnutého človeka, desivé. Ale je to jednoducho tak a musíme to prijať.

Tehotenstvo je niečo medzi nebom a zemou, proces, na ktorý vplýva tisíc malých detailov a niekedy stačí, že sa pokazí ten najmenší z nich a je po všetkom.

Plánujete do budúcna ďalšie deti? Nemáte strach, že by sa mohol scenár zopakovať?

Strachu sa po takýchto skúsenostiach človek nezbaví už nikdy, to sa asi ani nedá. Ak nám bude dopriate, budeme sa tešiť. Ale naučili sme sa, že plánovať môžeme v tejto veci čo len chceme a koľko chceme, život si ide svojou cestou. A tak nám ostáva len s pokorou prijať to, akou pôjde ďalej ten náš.

Čo by ste odporučili ženám, ktoré si momentálne prechádzajú niečím podobným?

Problémy s plodnosťou prijíma a prežíva každý človek úplne inak a nijaké univerzálne odporúčanie neexistuje. Ak potrebujete plakať, poplačte si. Ak chcete, aby vás niekto objal a vypočul, nebráňte sa požiadať o to. Ak chcete hneď teraz absolvovať všetky možné vyšetrenia, nedajte sa nikým zastaviť. Ak sa máte tendencie obviňovať, prestaňte s tým. Ak sa za svoj problém hanbíte, nerobte to. Odpustite si, ak to potrebujete a doteraz ste to neurobili. Buďte k sebe láskavé a dobré, starajte sa o seba a nechajte iných, nech sú starostliví. Doprajte si. Nájdite radosť vo svojom živote. Ak vám do neho má prísť dieťa, a verte mi, netušíte, kedy sa tak môže stať, mali by ste byť silné, vyrovnané a plné lásky. A najmä lásky k sebe, lebo či chcete, alebo nie, vy budete domovom svojho dieťaťa a to nielen počas prvých deviatich mesiacov. A domov bez lásky je ako dúha bez farieb.

Prečítajte si tiež Jašterka Menny o duševnom zdraví: To, že niekto má väčšie problémy ako ty neznamená, že na tvojich nezáleží

 

 

 

 

 

 

 

Tags:

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *