Tina Kucháreková: My ženy sme Bohyne

Tina Kucháreková sa venuje práci so ženami. Od orientálnych tancov sa dostala k intuitívnym tancom a ženským kruhom. Rozprávali sme sa s ňou, o tom, čo sú to ženské kruhy a obrady, o ženskej energii, vnímaní ženskosti, ale aj výnimočnosti žien. Pohodlne sa usaďte a prečítajte si príjemný rozhovor.

V rozhovore nám Tina Kucháreková prezradila:

zo skúseností so ženami, ako dosiahnuť pozitívne vnímanie vlastnej ženskosti (samej seba)
čo robí, ak cíti únavu, vyčerpanosť
podstatu a symboliku ženských kruhov
aké rituály má rada

Máte blízko k hudbe a tancu. Prezraďte nám viac o svojom projekte ŠancaTanca.

V tejto chvíli je ŠancaTanca minulosťou. Bolo to moje tanečné štúdio, ktoré fungovalo vyše 14 rokov. Kedysi som učila brušné tance. Okrem toho sa tam diali rôzne druhy cvičenia, pilates, joga, rôzne cvičenia pre deti a viaceré druhy tanca. Postupne som sa ja preorientovala z orientálnych tancov na intuitívne tance a ženské kruhy, vždy to však bola práca so ženami. Keďže prišla pandémia a zároveň sa nám narodilo ďalšie bábätko, štúdio sme prenajali a uvidíme, čo ďalej. V tejto chvíli som najmä mamička troch detí a občas si odbehnem k nejakému rituáliku 😊.

Ste sprievodkyňou na ženských kruhoch a obradoch. Môžete to našim čitateľkám priblížiť, o čo sa vlastne jedná?

Ženské kruhy sú stretnutia žien a ako už názov vypovedá, ženy sedia v kruhu. Má to aj svoju symboliku. V kruhu sú všetci rovnako ďaleko od stredu, nikto nie je v hierarchii vyššie ani nižšie.

Spolu tvoríme kruh, kde každá z nás má svoje miesto, kde každá prináša svoju vlastnú výnimočnosť a kde každá žena prináša inú esenciu Bohyne.

Každá žena môže byť plne sama sebou a v úplnej slobode. Ja som týmto ženám sprievodkyňou – držím priestor pre to, čo sa má diať, pre zázraky, ktoré môžu prichádzať v takomto prostredí, kde každá žena je prijímaná, nesúdená a nehodnotená. Vyciťujem aktuálne energie kruhu, prírody či sveta, témy, ktoré s nami rezonujú a pocity, ktoré sú v priestore. S tým potom pracujeme – obvykle cez telo, pomocou tanca, pohybových cvičení, dychom, dotykom, nejakým rituálom. Púšťame to, čo má byť pustené, prejavíme to, čo má byť prejavené, vyslovíme to, čo treba vysloviť, vytancujeme svoje pocity, vykričíme svoj hnev, vyplačeme svoje slzy… v tomto priestore je všetko, čo neohrozuje druhého, dovolené.

Aký z rituálov je váš najobľúbenejší?

To by som takto v skratke nemohla povedať. Páčia sa mi rituály rovnodennosti a slnovratov, kedy sa oslavujú zmeny v prírode, dni, o ktorých naši predkovia vedeli, že sa niečo mení a že sú dôležitými medzníkmi. Osobne veľmi rada sprevádzam svadbami, pretože to je oslava lásky. Ale rada robím aj rituály prvej menštruácie, menarché, čo je oslava ženskosti či akékoľvek iné, ktoré sú v tej chvíli pre niekoho potrebné. Napríklad rituál rozchodu, narodeninový a podobne.

Rituál je zastavenie v čase. Uvedomenie si, uctenie niečoho. Poďakovanie za to, čo bolo, aby mohlo nastať niečo nové. Privítanie novej energie.

Dobre nastavený rituál naozaj pomôže a posunie človeka s vďačnosťou za minulosť vpred.

Podľa vás, v čom to mali naši predkovia ľahšie oproti nám a naopak, v čom to máme ľahšie my, ženy súčasného sveta?

Ja nie som až tak zameraná na minulosť. Z minulosti sa môžeme niečo naučiť, ale viac ma baví tvoriť potom to, čo je aktuálne tu a teraz. Určite však boli naši predkovia viac v spojení s prírodou, rozumeli jej, vnímali ju a vedeli s ňou žiť v blízkosti a spolupráci, v napojení. To nám teraz chýba.

Potrebujeme opäť cez svoje životy a zdravie zistiť, že bez prírody to nejde.

Že k tomu, aby sme boli živí a zdraví, potrebujeme vzduch, vodu, Slnko a zem pod nohami, kráčať lesmi, kúpať sa v mori, vnímať krásy prírody očami aj vnútorným zrakom. Ženy to v minulosti v mnohých veciach mali ťažšie, ale napríklad deti vychovávala celá komunita, všetky ženy z rodu, takže ženy nezažívali takú osamelosť, ako môže nastať pre ženu na materskej. Ale neviem, nechcem to hodnotiť, sú to len moje predstavy. Každá doba má svoje výzvy.

Pozitívne myslenie a vnímanie je veľmi dôležité, ako podľa vás dosiahnuť pozitívne vnímanie vlastnej ženskosti (samej seba)?

Toto je asi celoživotný proces 😊. Dieťatko sa s láskou k sebe narodí, cíti sa dokonalé také, aké je a dokáže rovnako žasnúť nad celým svetom. Potom to niekde stratíme a postupne sa opäť hľadáme a učíme milovať samé seba so všetkým, čím sme. Ale ak mám písať zo skúseností s rôznymi ženami, potrebujeme:

zahodiť všetko, čo nám bolo dané rodovou líniou a bolo toxické vo vnímaní ženskosti,
objaviť svoj hlas a počúvať sa,
spojiť sa so sebou každý deň a byť bdelé a vnímavé (čo cítim, čo potrebujem, po čom túžim, k čomu mám odpor a prečo asi),
vnímať svoje telo a milovať ho, chcieť preň samé dobré veci a nenechať sa zmiasť nejakými očakávaniami spoločnosti ani hodnotením nikoho iného o tom, čo to znamená byť ženou,
cítiť sa dobre vo svojej koži,
mať sa v úcte,
rešpektovať svoje pocity, svoje hranice,
byť naplnená v sexualite,
hľadať (a nachádzať) krásu vo všetkých aspektoch života, vychutnávať si ho,
byť vďačná a rozhodnúť sa pre radosť a šťastie.

Potom sa to bude diať.

V čom sme my ženy podľa vás výnimočné?

My ženy sme Bohyne, pretože reálne v našich telách sa odohráva zázrak stvorenia života. Z malej iskry vznikne zázrak života, narastie dieťatko a porodíme ho ako hotového človiečika. To je úplná mágia. Žena čokoľvek, čo prijme a vyživí, dokáže zmeniť na niečo lepšie, krajšie, väčšie, nádhernejšie.

Prečítajte si rozhovor s Lenkou Madlenovou: Každá máme svoj vlastný príbeh a každá z nás je jedinečná

Kde a ako čerpáte silu a energiu, keď sa cítite vyčerpane a unavene?

Keďže mám tri deti vo veku 14, 12 a 1 rok, často sa večer už cítim veľmi unavená. Vtedy mi pomôže utiahnuť sa, byť sama, spánok alebo milovanie. Všeobecne mi pomáhajú prechádzky, príroda, voda v akejkoľvek forme, plávanie, sprcha, kúpeľ, hudba, tanec, nové inšpirácie, niečo, čím sa dokážem nadchnúť, cestovanie, niečo zmeniť (aspoň trasu, ktorou chodievam alebo jedlo, hocijaká maličkosť). Vône a farby. Alebo aj čokoláda a káva.

Počas pandemickej situácie sme viacerí prežívali ťažké chvíle v našich životoch. Čo vás osobne v poslednej dobe príjemne a milo prekvapilo či potešilo?

Ja mám pocit, že som sa v tejto situácii veľa naučila. Keďže lockdown prišiel niekedy v čase, kedy môj malý chlapček mal asi tri mesiace, bolo to preňho celkom výhodné – zrazu mal celú rodinu okolo seba celé dni a mohol si kľudne rásť v obklopení milovanými ľuďmi. Naučili sme sa nespoliehať sa na vonkajšie zdroje, ale viac sa tešiť z toho, čo máme, veľa chodiť do prírody a tešiť sa z nej. Vnímala som, že svet sa viac rozdelil na ľudí, ktorí žijú vo veľkom strachu a na ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v dôvere, že všetko je na niečo a pre niečo, nemusíme tomu rozumieť, ale môžeme sa rozhodnúť tešiť sa z maličkostí. Obklopovali ma prevažne takíto ľudia. Takže som vďačná aj za toto obdobie.