ADHD je porucha nepozornosti, ktorá sa prevažne rieši v detskom veku. Môže sa však stať, že dospelému človeku nebola táto porucha nikdy diagnostikovaná a v dospelosti trpí mnohými sprievodnými javmi. Aké sú príznaky u dospelých, aké sú najčastejšie problémy s tým spojené a ako ADHD u dospelých diagnostikovať? Čítajte ďalej.
Každý môže mať iné príznaky. Môžu sa prejaviť v rôznej miere. Existujú tri základné podtypy podľa hlavných príznakov:
Porucha pozornosti sa prejavuje tak, že dospelý má problém s organizáciou práce, zabúda na dôležité termíny, nezvláda riešiť úlohy systematicky. Charakteristický je pre neho chaos, strácanie vecí, meškanie na dôležité udalosti alebo do práce. Ľudí s poruchou pozornosti vystihuje vlastnosť vrhnúť sa do mnohých vecí bezhlavo, ale s veľkými problémami začaté veci (projekty) dokončujú (ak ich vôbec dokončia). Vyhýbajú sa činnostiam, ktoré si vyžadujú úplnú sústredenosť. Pôsobia dojmom, akoby počas dňa snívali, majú problém sústrediť sa, keď s nimi niekto hovorí.
Hyperaktivita v dospelosti sa môže skrývať za pojmom workoholizmus a mutlitasking. Tí, čo trpia hyperaktivitou sa často zapájajú do mnohých aktivít, vyhýbajú sa tomu, že „nie je čo robiť“. Prejavmi z bežného života sú napríklad to, že nedokážu vydržať stáť v dlhom rade, nedodržiavajú maximálnu rýchlosť a prekračujú limity. Pri prejave nie sú schopní sedieť v pokoji, neustále hýbu s rukami a nohami. Častokrát trpia takým vnútorným nepokojom, ktorý ich nabáda k neustálym zmenám. Kvôli hyperaktivite môžu pôsobiť neustále nervózne.
Impulzívnosť sa prejavuje tak, že dospelí skôr konajú ako premýšľajú. Z toho vyplýva, že častokrát neuvážene skôr niečo vyrieknu, akoby si to mali premyslieť. Skáču do reči, odpovedajú skôr ako sa ich niekto opýta. Impulzívne konanie vedie často aj k riskantnému správaniu. Nie sú schopní vytrvať, nedokážu svoje plány dokončiť.
Ak sa u vás prejavujú niektoré z vyššie uvedených príznakov nemusí hneď znamenať, že trpíte ADHD poruchou. Porucha koncentrácie je častým príznakom depresií. Nepokoj, úzkosť môžu vyplývať aj zo zvýšenej funkcie štítnej žľazy alebo naznačovať úzkostnú poruchu. Mali by ste svoj stav prekonzultovať s lekárom, ktorý určí ďalší postup.
Diagnostika ADHD sa stanovuje na základe klinického vyšetrenia a konzultácie. Bohužiaľ v súčasnosti len malý počet postihnutých osôb vyhľadáva a prijíma vhodnú pomoc. Skôr sa zmieria s ťažkosťami, s ktorými celý život zápasili a zápasia s nimi naďalej. Radšej uveria tvrdeniam „Snažím sa čo najviac, ale…asi som lenivý/á, hlúpy/a…“.
ADHD môže ľuďom v dospelosti spôsobovať problémy v rôznych oblastiach. Má nepriaznivý vplyv na pracovný život – nedokončenie úloh, neustále zmeny, nestálosť v zamestnaní. To isté platí aj pre oblasť vzdelania. Mnohokrát je práve ADHD príčinou, prečo nedokončia školu. Vzťahy, spoločenský život majú ľudia s ADHD oveľa ťažší. Nevedia si vzťahy udržať, dochádza k častejším konfliktom a nezhodám. Okrem týchto oblastí sú to aj financie, sebavedomie a mnohé ďalšie, na ktoré ADHD negatívne vplýva.
Práve preto je dôležité ADHD diagnostikovať a liečiť, hoci aj v dospelosti. Človeku s ADHD sa diagnostikou a liečbou pomôže výrazne zlepšiť úroveň života, vnímania samého seba a prístupu k samému sebe, ale aj k okoliu.
Zdroj: webmd.com, adhd-dospelych.dusevnezdravie.sk, ordinace.cz