Z domu prevažne pracuje 3,6 % Slovákov. Uvítali by ste home office aj vy?

Deväť z desiatich Slovákov nikdy nepracuje v režime home office. Možnosť aspoň občasnej práce z domu je pritom šiestym najžiadanejším benefitom celkovo a tretím najvyhľadávanejším nefinančným po flexibilnej pracovnej dobe a dovolenke nad rámec zákona.

Podľa prieskumu, ktorý zrealizovala personálna agentúra Grafton, je aspoň čiastočný home office lákadlom pre 44 % kandidátov. Vzorku tvorilo 875 respondentov naprieč 16 sektormi pracovného trhu a všetkými 8 krajmi Slovenska.

„Dobrou správou pre záujemcov o prácu z domu je, že nachádzajú značný prienik s ochotou zamestnávateľov: home office totiž minimálne v určitej miere ponúka 42 % z nich. Pochopiteľne, celkové čísla výrazne redukujú manuálne pozície, kde je takýto typ činnosti takmer bez výnimky nemysliteľný,“ vysvetľuje Jitka Součková, marketingová manažérka Grafton CZ & SK.

Home office ja najrozšírenejší v Holandsku a najzriedkavejší v Bulharsku

Podľa Eurostatu pracuje zvyčajne z domu 3,6 % Slovákov a aspoň niekedy 5,4 %, zatiaľ čo zostávajúcich takmer 91 % zamestnaných vôbec nemá takúto možnosť. Pri prvom ukazovateli to znamená 19. priečku v Európskej únii (EÚ) medzi 27 krajinami už bez zahrnutia Veľkej Británie. Zvyšok V4 vykazuje hodnoty 4,6 % (Poľsko), 4,0 % (Česko) a 2,3 % (Maďarsko).

V EÚ v priemere pracuje zvyčajne z domu 5,2 % zamestnancov vo veku od 15 do 64 rokov a aspoň v sporadickej forme má home office 8,3 %. Najväčší podiel práce najmä z domu je v Holandsku (rovných 14 %), najmenší v Bulharsku (0,3 %).

Alternatívne riešenie namiesto skrátených úväzkov

„Na pracovnom trhu je veľa ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pôsobiť priamo v mieste výkonu práce – napríklad rodičia starajúci sa o malé deti. Štátne materské škôlky obvykle končia najneskôr o 17.00 h, v regiónoch dokonca už o 16.00 h. Pri 8-hodinovom pracovnom úväzku a potrebe dochádzať do zamestnania je nereálne stíhať takto časovo ohraničené vyzdvihovanie detí,“ konkretizuje Součková.

Obojstranne priechodným a prospešným riešením v načrtnutých prípadoch je, že firmy nemusia nevyhnutne ponúkať kandidátom skrátené úväzky, ale práve home office, ktorý môže byť cestou, ako túto cieľovú skupinu zamestnať pri hľadaní stále nových zdrojov pracovníkov v období rekordne nízkej nezamestnanosti.

Spomedzi samostatne zárobkovo činných osôb pracuje obyčajne zo súkromia 18,5 %, pri úväzkároch sú to len 3 %. Vo Fínsku až 46,4 % SZČO funguje predovšetkým z domu. Nasledujú Holandsko (44,5 %) a Rakúsko (43,6 %), v SR je to 11,2 %.

Bežná prax pri IT vývojároch, talent sourceroch či PPC špecialistoch

V súčasnosti je už všeobecne známe slovné spojenie digitálny nomád. Označuje ľudí, ktorí pracujú tzv. na voľnej nohe alebo majú trvalé zamestnanie, ale nie v krajine, v ktorej sú fyzicky prítomní. Existujú profesie, v ktorých sa to dnes už bežne praktikuje: napríklad IT vývojári a programátori (vďaka rozšíreným možnostiam „stretávať sa“ s tímom na diaľku nie je problémom práca odkiaľkoľvek), talent sourceri (vyhľadávanie kandidátov prostredníctvom sociálnych sietí) či PPC špecialisti (spravovanie digitálnych kampaní).

„Ide napospol o profesie, ktoré fungujú na báze výkonových ukazovateľov KPI, čiže Key Performance Indicators, a dobre sa dá zmerať efektivita,“ hovorí odborníčka z Graftonu.

Z domu celkovo robí viac žien, ale pre SR to tesne neplatí

V SR je takmer identické zastúpenie mužov a žien fungujúcich prevažne v režime home office – 3,7 %, respektíve 3,6 %. Celkovo je v rámci EÚ výsledok 5,0 % (muži) a 5,5 % (ženy). Najvypuklejší rozdiel v prospech zastúpenia žien je vo Francúzku (8,1 % oproti 5,2 %), naopak sa to týka najmä Holandska (12,3 % žien, 15,5 % mužov).

Eurostat ďalej referuje , že podiel osôb pracujúcich pravidelne z domu stúpa s ich pribúdajúcim vekom. V EÚ je to 1,8 % ľudí zo skupiny 15-24 rokov, 5 % z kategórie 25-49 rokov a 6,4 % pri populácii od 50 rokov nahor. Na Slovensku sú hodnoty 1,9 % (mladí), 3,8 % (stredná generácia) a 3,6 % (najstaršia garnitúra).