Ako sa naučiť rozprávať s deťmi o ťažkých životných situáciách?   

Rozvod, choroba, smrť, prírodné katastrofy – to všetko je súčasť života. No napriek tomu, jednou z najťažších úloh rodičov, je hovoriť s deťmi aj o zložitých situáciách. Hovorenie o náročných témach je jedným zo spôsobov, ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so životnými ťažkosťami.  

Otvorená komunikácia taktiež posilňuje ich schopnosť myslieť, riešiť problémy a vedie ich k zodpovednosti. Už aj malé deti sú v dnešnej dobe vystavené skutočne vážnym problémom, preto je dôležité čeliť tejto výzve.  

Ako sa na rozhovor pripraviť 

Je dobré myslieť na rozhovor a dobre sa naň pripraviť, ešte skôr, ako sa vás dieťa opýta. 

Tu je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu naplánovať náročné konverzácie: 

• Buďte úprimní. 
• Povedzte vášmu dieťaťu, že vám môže kedykoľvek klásť otázky, hovoriť otvorene a nebáť sa vyjadriť svoje pocity.
• Po začatí konverzácie počúvajte svoje dieťa. Nadviažte očný kontakt a zostúpte na úroveň svojho dieťaťa. Možno bude pre vás užitočné vyjadriť vaše pocity späť a uistiť sa, že dieťa vie o čom hovoríte. 
• Ak chcete mať rozhovor iba s jedným dieťaťom, je tiež rozumné, aby ste ho mali vtedy, keď vás nebudú rušiť bratia a sestry. 
• Vráťte sa k ťažkej téme o týždeň, keď ju vaše dieťa prijme. Aj vaše dieťa potrebuje čas na spracovanie toho, o čom ste hovorili. Taktiež môže potrebovať povzbudenie a veľa lásky.  

Tip: Hovoriť s deťmi o náročných témach môže byť dôležité pre ich blahobyt. Keď majú deti možnosť vyjadrovať sa a pracovať na svojich pocitoch, môže im to veľmi pomôcť vyrovnať sa so stresom. Vyjadriť sa môžu aj výtvarne a kreatívne, čo môže byť pre ne skvelá psychohygiena. 

Ako sa rozprávať s deťmi v rôznom veku 

Úprimná, ale zároveň súcitná konverzácia môže veľmi pomôcť pochopiť veci, ktoré sú náročné na spracovanie. Avšak je dôležité, aby ste vašu konverzáciu prispôsobili ich veku a rozvojovému štádiu. Tipy uvedené nižšie sú všeobecné pokyny pre diskusiu o akejkoľvek zložitej téme s deťmi vo veku od 2 rokov až po dospievajúcich jedincov. 

Vek 2–6 

Malé deti ešte nemusia mať dostatok životných skúseností na to, aby pochopili niektoré zložité situácie a témy. Ich primárne vzťahy (mama, otec, súrodenci, starí rodičia – či domáci maznáčik) sú stredobodom ich sveta. Sú veľmi citlivé na emočné stavy rodičov a taktiež sa môžu obávať, že urobili niečo, čím vás rozladili. To všetko sťažuje vysvetlenie veľkých problémov.  

Ako s nimi komunikovať: 

• S novinkami opatrne. Urobte všetko pre to, aby ste deti nevystavovali témam, ktoré nie sú vhodné pre ich vek. 
• Upokojte ich slovami aj gestami. Objatia a túlenie dokážu robiť zázraky. 
• Hovorte o svojich pocitoch a vyzvite ich, aby aj oni hovorili o tých svojich. Pocity sú prirodzené a všetci ich máme. 
• Zistite, čo vedia. Deti v tomto veku možno veľmi nerozumejú problémom. Skôr ako im poskytnete akékoľvek informácie, opýtajte sa ich, čo si myslia, že sa stalo a ako to vnímajú. 
• Zjemnite pojmy. Napríklad pre znásilnenie použite: „Muž ublížil žene“. 

Tip: Nech už diskutujete o čomkoľvek, je dôležité myslieť na to, kde a ako sa rozprávať, aby vás počúvali. Asi nie je dobrý nápad viesť s nimi rozhovor, keď sa hrajú na hojdačkách alebo, keď sú unavené a nemusia mať náladu či schopnosť sústrediť sa. 

Vek 7–12 

Pretože deti v tejto vekovej skupine vedia čítať a písať, sú častejšie vystavené obsahu nevhodnému pre ich vek. Keď deti získajú skúsenosti z reálneho sveta a schopnosť vyjadrovať sa, môžu porozumieť ťažkým témam a situáciám. Deti pred vstupom do puberty častejšie komunikujú s médiami, prichádzajú do styku s násilnými videohrami, nepríjemnými správami, ako sú masové streľby či nenávistnými rečami online. Preto musia byť schopní diskutovať o veciach bez pocitu hanby a rozpakov.  

Ako s nimi komunikovať: 

• Počkajte na správny okamih. V tomto veku deti za vami pravdepodobne prídu, ak počuli o niečom desivom. Ako rodič, je potrebné vycítiť či sa chcú na danú tému rozprávať alebo nie. Do ničoho by ste ich však nútiť nemali, ak sa vás neopýtajú sami. 
• Odpovedajte na ich otázky jednoducho, ale priamo. 
• Dávajte pozor na citlivosť, emócie a temperament detí. Nikdy neviete, čo môže daná situácia u detí vyvolať. Pýtajte sa ich, ako sa cítia. 
• Podporujte ich kritické myslenie. Pýtajte sa ich na otvorené otázky, aby deti hlbšie premýšľali aj o vážnych témach. 

Tínedžeri 

V tomto veku sa dospievajúci venujú najmä médiám – čítajú ich, interagujú s nimi, dokonca si ich vytvárajú. Oveľa viac sa zaujímajú o to, čo si o probléme myslia ich priatelia alebo ľudia online ako o váš názor. Preto ich povzbuďte k tomu, aby našli médiá, ktoré môžu obohatiť ich vedomosti a myslieť kriticky.  

Ako s nimi komunikovať: 

• Podporujte otvorenú konverzáciu. Pýtajte sa ich, čo si myslia na rôzne vážne témy. 
• Opýtajte sa, čo by robili, keby sa dostali do skutočne zložitej situácie. 

Deti sú pre nás vzácne. Každý rodič si určite praje, aby vyrastali v bezpečnom a milujúcom prostredí a stali sa šťastnými, sebavedomými dospelými jedincami. Aby sa tam dostali, mali by byť obklopení pozitívnymi vplyvmi, dobrými radami a vedomím, že ak niekedy budú potrebovať pomoc a podporu, budú sa mať na koho obrátiť, teda na vás – rodičov.   

Autor: Dominika Blchová 

Obrazky: https://unsplash.com/photos/DUrU_bZV8So