Načítava sa

Type to search

Ako ušetriť v domácnosti? Odborník radí, na čo sa zamerať

Viera Horňáková
Zdieľať

Ako ušetriť v dnešnej dobe inflácie a jej dopadov? Túto otázku si kladú mnohí. Pozreli sme sa na to z rôznych oblastí, ktoré sa týkajú bežného chodu domácnosti. Na naše otázky odpovedal odborník Zoltán Čikes zo spoločnosti FinGO.sk.

Zoltán Čikes, FinGo

Zoltán Čikes, FinGo.sk

Ako ušetriť pri nákupe potravín?  

Potraviny sú jednou z najväčších položiek nášho finančného rozpočtu. Aj pri týchto výdavkoch sa dá uvažovať trošku ekonomickejšie, variť alebo nakupovať efektívnejšie. Treba si uvedomiť základné pravidlo – kupovať naozaj len to, čo dokážeme spotrebovať. Malo by zavážiť rácio pred impulzívnym nakupovaním, preto je ideálne, ak si vopred pripravíte zoznam položiek a potom ho v obchode aj dodržíte. Nepodľahnete marketingu a nebudete do košíka hádzať aj iné tovary len preto, lebo sú práve v akcii, ale pritom ich bežne nekupujete a ani neviete, ako a kedy ich využijete. Aby sa naozaj nestávalo, že ich zaplatíte zbytočne a potom vyhadzujete z chladničky výrobky po dátume spotreby.

Ľudia však často robia aj tú chybu, že nesprávne posúdia výhodnosť ceny tovaru. Sú to také drobnosti – napríklad sa poriadne nepozriete, že jedna cena je za balenie a druhá za kilogram. Myslíte si, že niečo nakúpite výhodnejšie, ale pritom na tom prerobíte. Mnohým ľuďom pomôže aj to, ak sledujú a porovnávajú ceny potravín a nakupujú ich vo vybraných obchodoch, kde sú ceny najvýhodnejšie. To je samozrejme časovo náročnejšie, ale pri 100-eurovom nákupe by ste takto ušetrili možno aj 10, či 20 eur.

Prečítajte si:

Ako využiť zvyšnú knedľu, pečivo či ryžu? Tipy na rýchle a lacné recepty zo zvyškov

Týka sa “šetriaci režim” aj záľub a záujmov?

Keď v jednej oblasti výdavky pribudnú, v inej oblasti ich musíme priškrtiť a na to slúžia práve variabilné výdavky v našom rozpočte. Niekedy pomôže, ak si na istý čas znížite svoj životný štandard a vzdáte sa aktivít, aby ste ušetrili. Ide najmä o záľuby, kultúrne podujatia či cestovanie. Určite je to lepšie riešenie ako v týchto aktivitách pokračovať na úkor toho, že by ste ich platili z finančnej rezervy alebo si na ne nebodaj brali pôžičku.

Po čase, keď sa situácia dostane do normálu alebo sa vaše príjmy zvýšia, sa k svojim záľubám a životnému štandardu môžete vrátiť. Je to celkom racionálne zmýšľanie. Tak ako si každý z nás v niektorých obdobiach túži dopriať viac, napríklad počas dovolenky, musí sa v ťažších časoch trochu uskromniť.   

A čo v prípade energií? Ako sa dá ušetriť v tejto oblasti? 

V rámci energií sa dá ušetriť na vode, elektrine, prípadne aj plyne. Dnes je väčšinou výhodnejšie, ak máte plyn aj elektrinu od jedného dodávateľa. Ten vám za toto “spojenie pod jednou strechou” poskytne zľavu. Pri rastúcich cenách energií sa oplatí vymeniť aj staré zariadenia za novšie, ktoré sú nízkoenergetické. Táto možnosť samozrejme platí pre ľudí, ktorí si to môžu finančne dovoliť. Určite tým nemyslím, aby ste si ich napríklad teraz nakúpili na splátky a podobne. Ale oplatí sa to urobiť zvlášť u ľudí, ktorí pracujú z domu formou home-office, takže sa nejdú domov len vyspať.    

Čo sa týka šetrenia pri energiách, na túto tému nie som expert, ale možno si stačí uplatniť aspoň základné zásady. Skúsiť si zosumarizovať:

  • ako prebieha môj pracovný deň na home-office;
  • v ktorých miestnostiach trávim najviac času;
  • aké spotrebiče alebo elektroniku mám pritom zapnuté.

Niekto si napríklad necháva notebook zapnutý aj celý deň, hoci to nie je potrebné. Alebo má počas celého dňa pustený televízor, aby mal nejaké “ruchy v pozadí”, ale nesleduje ho. Takto vlastne zbytočne míňa peniaze za elektrinu. Rovnako je to so svietením. Viem si predstaviť, že niekto trávi pri počítači celý deň od rána do večera, zapne si lampičku, hoci by mu stačilo odostrieť závesy a žalúzie. K takým základným radám určite patrí aj to, aby ľudia zbytočne neprekurovali izby, v ktorých trávia len krátku časť dňa. 

Foto: pexels.com/@ Daan Stevens

V akých ďalších oblastiach môžu ešte rodiny ušetriť? 

Osobne sa najčastejšie stretávam so šetrením v oblasti finančných produktov. Napríklad aj pri bankovom účte viete ušetriť 10 či 20 eur mesačne už len tým, že prestanete chodiť na pobočku a budete viac využívať internet banking alebo online banking. Ľudia by mali v zásuvkách pohľadať aj svoje staršie finančné zmluvy, aby neplatili zbytočne veľa za úvery alebo poistky. Podľa našich skúseností je až 8 z 10 úverov a poistiek nevýhodných alebo zbytočne predražených. Oplatí sa spojiť s odborníkom a preveriť, či za rovnaké podmienky nemôžete získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie ceny. 

Na záver

Veľakrát zafunguje, ak si ľudia začnú strážiť svoje výdavky. Míňajú potom o niečo menej. Keby to bolo len 10, 20 alebo 50 eur mesačne, niekomu aj tieto ušetrené sumy dokážu pri vyšších účtoch za energie a nákupy potravín pomôcť. Rastúca inflácia je však aj varovným výkričníkom pre všetky úspory ľudí. Netreba zabúdať, že peniaze sa vplyvom inflácie znehodnocujú, preto ich treba chrániť a vhodne investovať. Ak dnes máte na bežnom účte odložených napríklad 10 000 eur, tak napríklad pri 8 % inflácii budú mať o rok hodnotu len 9200 eur. Takže si za ne reálne kúpite menej.    

Foto: pexels.com/@ Nataliya Vaitkevich

V praxi sa často stretávam s tým, že ľudia nedokážu nájsť peniaze na sporenie kvôli neefektívnym výdavkom, nie kvôli nízkym príjmom. Ak cielene hľadáte možnosti, kde dokážete ušetriť, vždy sa nájde priestor. Znie to možno jednoducho, ale zvlášť v dnešnej situácii odporúčam, aby si ľudia urobili poriadok v rodinných financiách a zistili súčasný stav. Stačí pero a papier, prípadne excelovská tabuľka v počítači a začnite písať, za čo a koľko mesačne míňate. Alebo si z výpisu účtu odsledujete, kam odchádzali vaše platby, existujú na to aj rôzne aplikácie. Pri kontrole výdavkov sa často objavia platby aj za položky a služby, ktoré človek vôbec nevyužíva alebo ich nepotrebuje. Alebo si takto aspoň uvedomí, za čo míňa veľa a skúsi prehodnotiť svoju spotrebu v danej oblasti. A teraz nemám na mysli len vysokú splátku hypotéky alebo poistky, ale aj predražený mobilný paušál alebo internet, desiatky eur za oblečenie, ktoré nenosíme alebo aj za potraviny, ktoré občas po záruke vyhadzujeme, lebo sme ich nestihli spotrebovať.