Budúca fyzioterapeutka varuje: Každý jeden pohyb má priamy vplyv na našu chrbticu, tak sa o ňu starajme

Jessica Zatlkajová je študentkou na Zdravotníckej fakulte na Univerzite Cyrila a Metoda v Piešťanoch, kde študuje odbor fyzioterapia. Na svojom instagramovom profile sa prevažne venuje práve fyzioterapii, zdravému pohybu, ale aj zdravému vzťahu k jedlu. Snaží sa ženám ukázať, že nie všetko je len o štíhlej a vymakanej postave, ale hlavne o tom, aby sme boli zdravé, šťastné a aby nám naše telo slúžilo.

Jess – fyzioterapia a vzťah k jedlu. Ako došlo v tvojom živote k prepojeniu týchto dvoch oblastí a prečo?

Od svojich 11tich rokov som sa profesionálne venovala rýchlostnej kanoistike, čiže k pohybu som mala vždy veľmi blízko. Ako som pomaly prechádzala do juniorskej kategórie, začala som omnoho viac riešiť stravu, nakoľko som vedela, že mi to pomôže zlepšiť môj športový výkon. Zisťovala som si veľa informácií, stále niečo študovala, až som si postupne začala uvedomovať, že môj vzťah k jedlu sa mení k horšiemu. Začala som sa pozerať na jedlo len ako na čísla, mala som strach dať si čokoľvek, čo nie je pre moje telo nutrične plnohodnotné a takto to trvalo takmer 2 roky. Postupne som si tento problém začala uvedomovať a riešiť. Samotné prepojenie zdravého vzťahu k jedlu a fyzioterapie prišlo tak nejak samo, nakoľko obe tieto témy sú mi veľmi blízke.

Čo ťa doviedlo k fyzioterapii? Mala si nejaké zázemie doma?

K fyzioterapii ma doviedol samotný šport. Ešte na konci 3. ročníka na strednej škole som veľmi nevedela, akým smerom sa chcem vydať, no s odstupom 3 rokov môžem povedať, že to bolo to správne rozhodnutie. Paradoxom je, že na začiatku štúdia som chcela pracovať prevažne so športovcami, čo sa počas štúdia otočilo a môjmu srdcu učarovalo samotné nemocničné prostredie. Fyzioterapeutické zázemie som doma nemala, ale rozhodne ma v tomto smere moja rodina veľmi podporovala a stále tomu aj tak je, za čo som im veľmi vďačná.

A prečo si naopak začala riešiť vzťah k jedlu? Máš za sebou nejakú PPP históriu, prípadne si bola toho svedkom vo svojom blízkom okolí?

Ako som už písala vyššie, počas svojej športovej kariéry som mala menšie problémy, či už s jedlom alebo dokonca aj samotnou menštruáciou. Tento problém som videla u viacerých dievčat, a to nie len v športovom odvetí, ale aj v bežnom živote, čo ma motivovalo začať im pomáhať. S poruchami príjmu potravy našťastie nemám vlastné skúsenosti, ale keď sa obzriem pár rokov dozadu, negatívny vzťah k jedlu ma dostatočne trápil najmä po psychickej stránke. Akonáhle som začala na ňom pracovať, začala som si bežné dni viac užívať, pretože moje myšlienky sa prestali točiť len okolo jedla a sústavnej kontroly, čo môžem a čo nie.

Väčšina bežnej populácie sa na šport a pohyb pozerá skôr len z hľadiska chudnutia, rysovania postavy, budovania kondície, nanajvýš psychohygieny, ale len málokto dbá aj na fyzioterapeutické hľadisko. Na čo by sme si mali dávať pri pravidelnom športovaní najväčší pozor a prečo?

Pre mňa je základ, aby nás daný pohyb bavil a aby sme ho robili s radosťou. V dnešnej dobe je veľký trend návšteva posilňovní a teda samotný silový tréning. Ja sama som veľký milovník silového cvičenia, má pre naše telo nesmierne veľa benefitov, ale nemyslím si, že všetci teraz musíme chodiť do fitness centra. Cvičenie má veľmi veľa podôb. Základ je vybrať si pohyb, ktorý nás baví a napĺňa. Pre naše telo je najprirodzenejším pohybom samotná chôdza, ktorú môžeme praktizovať naozaj kdekoľvek. Má množstvo benefitov, či už pre náš kardiovaskulárny systém, pre našu kostru, svaly, dýchaciu sústavu…

Mohlo by vás zaujímať Kozmetička varuje: Oleje patria na panvicu, nie na pleť

Pri každom cvičení by sme si mali dávať pozor na samotnú techniku a najlepšie sa poradiť či už s nejakým trénerom alebo fyzioterapeutom. Avšak nikto múdry z neba nespadol a som zástanca toho, že ľudí by nemalo od samotného pohybu odrádzať to, že ich technika nie je 100%, aj keď je samozrejme veľmi dôležitá.

Sú nejaké športy, ktoré sú z pohľadu fyzio rizikovejšie a ktoré naopak vhodnejšie?

Dovolím si tvrdiť, že každý šport je svojím spôsobom niečím špecifický. Vždy závisí od samotnej miery zaťaženia, techniky, či aj genetickej predispozície. Tak, ako samotná chôdza je pre naše telo veľmi prospešná a prirodzená, otázka by bola, je stále rovnako prospešná aj pokiaľ by sme ju robili vrcholovo? Takže osobne si myslím, že určite také športy sú, ale o dosť dôležitejšie je to, ako ich vykonávame, v akom množstve a či do svojej rutiny zaraďujeme aj nejakú ich kompenzáciu. Pokiaľ nás daný šport baví a nespôsobuje nám problémy, nemyslím si, že by sme sa mali od neho dištancovať.

Prečítajte si tiež: Odborníčka upozorňuje: Nefénujete si vlasy, lebo ich to ničí? Robíte chybu!