Foodblogerka Hit je zdravo žiť: HIT vám ukazuje, čo robíte v živote zle

Paťka z blogu Hit je zdravo žiť je foodblogerka a autorka viacerých kuchárskych kníh zameraných na recepty vhodných pri histamínovej intolerancii. Paťka sama touto diagnózou už niekoľko rokov trpí a na svojich sociálnych sieťach o nej robí krásnu a poučnú osvetu.  Učí ľudí, ako sa dá aj s HIT plnohodnotne a zdravo žiť, vyvracia rôzne mýty, prináša praktické tipy a triky odpozorované zo života a je hotovou studnicou informácií a rád z oblasti histamínovej intolerancie.

Paťka, kedy a ako sa tvoj celý príbeh s HIT začal?

Rôzne tráviace ťažkosti, migrény, ale aj kožné problémy ma sprevádzali od detstva, no oficiálne som histaminičkou od roku 2015.

Aké si mala zdravotné problémy, ktoré ťa doviedli k pátraniu po príčine?

Posledné roky pred diagnostikovaním HIT som mala okrem tráviacich ťažkostí aj rôzne iné ťažkosti, ktoré by človek s HIT ani len nespájal – napr. verrtigo. Posielali ma na rôzne vyšetrenia, podstúpila som magnetickú rezonanciu, chodila na rehabilitácie a samozrejme nič neobvyklé sa nezistilo. Poslednou kvapkou do pohára bolo, keď som na dovolenke skolabovala a museli mi volať lekára. Po návrate domov som to začala okamžite a do hĺbky riešiť.

Aké boli tvoje začiatky s HIT? Podstúpila si nejaké eliminačné diéty?

Moje začiatky boli také kostrbaté asi ako u každého. Prešla som si niekoľkými eliminačnými diétami, keďže nikto mi nevedel správne poradiť ako na to. Tých informácií bolo v tej dobe extrémne málo.

Čo ti najviac pomohlo v tom, zorientovať sa, čo jesť a čo nejesť?

Najviac mi asi pomohol blog mojej, teraz už veľmi dobrej, kamarátky Kašulky (www.aspoonofhistamine.com), ktorá je odborníčkou na HIT a ktorá mi aj venovala odborný úvod do mojej knihy.

Mohlo by vás zaujímať

Podarilo sa ti zmenou stravy úplne zbaviť nežiadúcich prejavov?

Podarilo sa mi to najmä vylúčením kravských mliečnych produktov, nakoľko sme zistili, že tie boli primárnou príčinou mojich najväčších ťažkostí. A to je to podstatné, čo by si mal každý histaminik uvedomiť. Nie je to celé iba o HIT, často treba pátrať oveľa hlbšie.

S čím si mala pri prechode na hitfriendly stravu najväčší problém?

Keďže ja som sa už aj predtým viac menej zdravo stravovala, nebola to pre mňa zas až taká zmena. Vyslovene problém som asi nemala s ničím (okej, možno s tým, že som zrazu nemohla paradajky v takom množstve ako by sa mi páčilo). Ale teda spomenula by som skôr to, že som si ešte viac začala všímať kvalitu potravín.

Čo ťa viedlo k tomu, začať o tom verejne robiť osvetu?

Nedostatočné množstvo informácií a denno denne vznikajúce hoaxy.

Aké sú najväčšie mýty, ktoré o HIT kolujú, no pritom nie sú až tak pravdivé?

Ojoooj, koľko máme času na túto otázku? 😀 Tak si vyberiem pár z obľúbencov…

„Zohrievaním sa zvyšuje histamín.“ (NEZVYŠUJE! Zohrievanie nemá vplyv na tvorbu histamínu. Zrenie, fermentovanie, kazenie, nesprávne skladovanie áno.)
„Vyhoďte mrazničku, mrazenie je pri HIT zakázané.“ (Mrazenie je najvhodnejší spôsob uskladňovania jedla pre histaminikov. Mrazenie zastaví proces tvorby histamínu. Ale pozor, nedokáže zničiť už vytvorený histamín.)
„Histaminici nič nemôžu jesť.“ (Neskromne odporúčam svoj blog a sociálne siete, kde sa presvedčíte ako „nič nejem“.) :)))

Čo si rada sem-tam dopraješ, napriek tomu, že to nie je úplne vhodné pri HIT?

Doprajem si toho veľa, ak ide o kvalitné potraviny. Pretože po stabilizovaní si histaminici kľudne môžu z času na čas dopriať cherry paradajku zo záhradky alebo kúsok kvalitnej nealkalizovanej čokolády. Vždy ide o tú kvalitu, množstvá a kombinácie. To je pri HIT kľúčové!

Je HIT celoživotná diagnóza alebo je možné sa toho zbaviť?

HIT je vo veľmi vysokom percente iba pridruženým ochorením, dočasným stavom, reakciou na nesprávnu životosprávu (polotovary, priveľa stresu, málo spánku, užívanie nevhodných liekov a pod.) a teda nie, zväčša nie je doživotným ochorením.

Čo by si odkázala alebo poradila ľuďom, ktorí sa práve túto diagnózu dozvedeli a nevedia, čo ďalej?

Hlavne zachovajte chladnú hlavu. Nič nie je také zlé ako sa zdá. HIT je práveže veľmi vďačný syndróm, ktorý vám iba chce ukázať, že sa niečo deje, niečo nerobíte správne, niečo vášmu telo škodí.