Janka Sliacka: Asertivita nie je len o zdravom presadzovaní svojich hodnôt, ale aj o rešpekte a pochopení druhých

Čoraz častejšie sa stretávame s pojmom – asertivita, ale nie vždy si ho vysvetľujeme správne. Častokrát sa stáva, že asertivitu si zamieňame za slovo agresivita a pritom je to úplne inak. Čo je to asertivita, ako ju vnímať a ako sa správať asertívne v pracovnom prostredí? Opýtali sme sa Janky Sliackej, ktorá je produktovou manažérkou a srdcom cvmango.com.

Janka Sliacka, produktová manažérka cvmango.com

Význam slova asertívny si niekedy ľudia mýlia a považujú za určitú úroveň agresivity. Povedzme si v prvom rade, čo to vlastne asertivita je? Ako ju vnímať správne?  

Pojem asertivita má už viac ako 70 rokov, od kedy bol prvý krát použitý a výkladov, definícií a oblastí, s ktorými sa spája je naozaj mnoho. Častokrát sa nám asertivita spája s umením hovoriť „NIE“. No nie je to len o tom, aj keď, základ je to dobrý 😊. Ja vnímam asertivitu ako rešpekt. Na jednej strane pred samým sebou, vlastnými postojmi, nastavenými hranicami a na druhej strane pred pocitmi, potrebami, či názormi druhých. A v tom práve spočíva rozdiel medzi asertívnym a agresívnym správaním.

Kým pri agresívnom správaní ide o bezohľadné presadzovanie si svojho názoru častokrát na úkor druhých, asertivita sa vyznačuje práve schopnosťou dosahovania cieľov bez poškodenia záujmov druhých.  

Pracovne sa pohybujete v oblasti personalistiky a komunikácie. Ako asertivitu vnímate vy? Stretávate sa s ňou u ľudí alebo je to zriedkavé? Uplatňujú ľudia asertivitu v dnešnej komunikácii? 

Snaha o rovnováhu v živote, poznanie našich snov a cieľov nám definuje hranice. Ich následné uvedomenie si, je dobrý základ asertivity. Vieme potom pomenovať a obhájiť naše postoje. Priznáme napríklad na pohovore aj naše slabé stránky, lebo sme sebavedomí a vieme, že ak napríklad ten Excel neovládame a pri práci ho budeme denne potrebovať, nemá význam zahmlievať. Asertivita je znakom sebavedomia a tí úspešní uchádzači ju vedia prejaviť. Vedia, čo chcú a idú si vytrvalo (asertívne) za svojimi cieľmi. 

Asertivita je znakom sebavedomia a tí úspešní uchádzači ju vedia prejaviť. Vedia, čo chcú a idú si vytrvalo (asertívne) za svojimi cieľmi.

Rovnaké je to s asertivitou v práci. Dnes už vieme, že len peniaze na motiváciu ľudí zotrvať v danej práci nestačia. Jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia menia prácu, je zlá firemná kultúra. Pokiaľ v kolektíve nie je dobrá atmosféra, nemáme šéfa, ktorého zaujímajú naše potreby, názory, alebo sme naopak neustále pod tlakom KPI a výkonu, zrejme sa budeme skôr či neskôr obzerať po niečom inom. Fluktuácia je dnes veľký problém. A práve preto začínajú spoločnosti stále viac dbať na budovanie vzťahov so svojimi zamestnancami. A asertívne správanie priamych nadriadených k tomu určite výrazne prispieva.     

Ktoré pracovné pozície sa podľa vás bez asertivity nezaobídu?  

Asertivita je úzko spätá s komunikáciou. Preto, ak naša práca nie je medzi štyrmi stenami a našim partnerom v komunikácii je okrem laptopu, či nejakého iného výkonného stroja aj človek, asertivita je viac než na mieste. Absolútnym základom je pri pozíciách, kde potrebujeme využívať naše komunikačné schopnosti. Pozície v obchode, zákaznícky servis, manažérske pozície, kde máme zodpovednosť za vedenie tímu ľudí, konzultantské a poradenské činnosti a v neposlednom rade, určite všetky pozície v oblasti personalistiky a ľudských zdrojov – musíme ísť predsa príkladom 😊, sa bez asertívneho správania nezaobídu.  

Podľa vášho názoru, prečo má veľa ľudí problém s asertívnou komunikáciou?  

Práve pre to, že pre nás nie je asertívne správanie tak prirodzené, ako napríklad agresivita alebo naopak pasivita. Je to o našom mozgu. Ak pociťujeme ohrozenie, čo môže byť napríklad nejaká pre nás nepríjemná situácia –  náš mozog automaticky vyhodnocuje situáciu ako ohrozenie. A v tom prípade nastáva ustrnutie a následne útek (pasivita) alebo útok (agresivita).  

Keď dostaneme napríklad negatívnu kritiku, najčastejšie sa buď stiahneme, alebo sa začneme obhajovať. Z nedostatku sebavedomia sa správame pasívne. Snažíme sa vyhnúť konfrontácii, staviame sa do roli „obete“, vo vnútri obviňujeme druhých za to, čo sa nám deje a ak aj chceme, častokrát nemáme energiu vytrvať v snahe niečo zmeniť, pretože väčšinou podľahneme už prvým prekážkam. Pri útoku sa väčšinou začneme obhajovať, alebo reagujeme výbušne, používame zastrašovanie, vyhrážame sa, sme agresívni.  

Asertívny prístup nám umožňuje uvedomiť si, že kritika a chyba, ktorej sme sa dopustili neznamená, že sme celkovo zlyhali. Vieme zobrať za naše správanie zodpovednosť a máme snahu ďalej sa pýtať a zistiť, čo presne nám chce dotyčný povedať a v čom konkrétne sme zlyhali. Vieme kritiku prijať a navrhnúť riešenie alebo vyjadriť záujem chybu napraviť.

Dá sa naučiť asertívnemu správaniu? Existujú nejaké techniky a spôsoby, ako asertivitu trénovať? Viete odporučiť nejaké z nich?

Niektorí z nás získali túto schopnosť už v detstve. No môžeme sa to naučiť v podstate kedykoľvek. Existuje nespočetne veľa školení alebo kurzov a odbornej literatúry. Chce to ale pravidelný tréning. Dôležité je začať menšími krokmi a nesnažiť sa „zjesť celého slona naraz“ 😊. Na začiatok stačí, ak si začneme pravidelne vyhodnocovať situácie, kde sme nereagovali asertívne a hľadať spúšťače našej reakcie. Časom si náš mozog zvykne a asertívne správanie sa nám stane prirodzenejším. 

Asertívnemu správaniu sa môžeme naučiť. Dôležité je začať menšími krokmi a nesnažiť sa „zjesť celého slona naraz“. Na začiatok stačí, ak si začneme pravidelne vyhodnocovať situácie, kde sme nereagovali asertívne a hľadať spúšťače našej reakcie.

V praxi veľmi dobre funguje technika „Ja výroku“, ktorý využívam nielen v práci, ale aj v súkromnom živote. Ide o pomenovanie pocitu, ktorý vyvoláva správanie druhej osoby a jeho dopad na moju situáciu s následným návrhom riešenia. Môžeme tak namiesto „ Zase ideš neskoro” povedať  „Vadí mi, že vždy prichádzaš na stretnutie neskoro. Oberá ma to pravidelne o niekoľko desiatok minút, ktoré by som inak mohla venovať svojej práci. Mohli by sme sa dohodnúť, že keď Ti to nebude vychádzať, dáš mi vopred vedieť, že budeš meškať?“  

Na lepšie uvedomenie si pohľadu druhej strany používam techniku „Otoč to“. Snažím sa pozrieť sa na situáciu očami druhej strany. Či už ide o partnera, kolegu. Ide o to, predstaviť si, ako by som sa ja cítila v situácii, keby sa ku mne partner alebo kolega správal tak, ako som sa chcela správať ja k nemu. Ako by na mňa pôsobili slová, konkrétna situácia opačne, keby sa diali mne. Vo veľa prípadoch som sa stiahla a svoju reakciu som našťastie včas prehodnotila.  

Asertivita nie je len o zdravom presadzovaní svojich hodnôt, ale aj o rešpekte a pochopení druhých. A v konečnom dôsledku je o spoločnom nájdení takého riešenia, kde nikto nebude mať pocit zlyhania.   

Foto: canva.com