„Baví ma objavovať nové krajiny a kultúry, snažiť sa hovoriť jazykom ktorý neovládam, a otvorene hovoriť o tabu témach!“ takto sa opisuje 21 ročná študentka Michaela, vystupujúca pod menom Jašterka Menny. Medzi tabu témy, ktoré rada otvára patrí duševné zdravie, homosexualita, pyramídové spoločnosti, ale aj rôzne celospoločenské hoaxy. Okrem toho rozpráva o ekológii, low cost cestovaní a práci digitálneho nomáda.
Veľmi intuitívne a skôr zo zvedavosti, ako funguje wordpress, ako z túžby meniť svet. 😄 Mala som 18, robila som Aupair vo Francúzsku a keďže bola moja pracovná doba dosť roztrieštená, nemala som čas na nejaké voľnočasové aktivity mimo domu. Taktiež som sa začala zaujímať o svet online marketingu a založiť si blog mi prišiel ako najlepší spôsob učiť sa na vlastnej koži. Nevedela som poriadne ani o čom chcem písať, ani ako s tým celým začať. Vedela som ale, že chcem vlastný priestor a vlastný dizajn.
Pôvodne som chcela cestovaniu – tomu lowcost a dobrodružnému. Písať príbehy z ciest ma ale nebavilo a článkov tipu „čo vidieť v Paríži“ je všade plno a tiež ma to nechytilo. Rodina, pre ktorú som vo Francúzsku pracovala bola dosť eko a prírodne zameraná, a tak som si osvojila tento životný štýl aj ja. Cestovanie teda doplnili rôzne články o udržateľnosti a po pár mesiacoch k tomu pribudlo duševné zdravie. Je to riadny mix, viac menej podľa toho, čo sa ma práve najviac dotýka.
Myslím že úplne prvý príspevok bol o úzkosti. Po pár týždňoch som ho ale vymazala. Nie však kvôli zlým reakciám (v skutočnosti boli všetky komentáre úplne nádherné!)… Skôr som sa zľakla toho že budem vnímaná ako „tá chorá / tá mimo…“. Prešla ale nejaká doba a ja som ho publikovala opäť. Tému duševného zdravia považujem za veľmi dôležitú, a vidieť, že moje zážitky dávajú silu ďalším ľuďom je na nezaplatenie. Taktiež, viem že ma nedefinujú ako človeka, a tak už žiaden publikovaný článok ani príspevok neodstraňujem.
Nemá, len som si rýchlo chcela vybrať doménu a viac som nad tým neuvažovala. Táto prezývka vznikla počas prvého sólo cestovania cez Couchsurfing a kedže som najprv chcela písať o cestovaní, neprišlo mi to ako až taký zlý nápad. Plus som nerátala s tým, že ma písanie takto chytí a že to niekto aj bude čítať.
Vtipné je, že teraz jedna MLM (multilevel / sieťový marketing) firma sa pravidelne snaží zhodiť moje články pretože „nevystupujem pod svojím menom a tak nie som vierohodná“. Pritom ani nechcem pôsobiť nejako tajomne, len je moc neskoro na zmenu.
Joj to teda. A ja si to mega cením a dojíma ma to. Na druhú stranu musím povedať, že nie som psychológ a rozhodne sa naňho ani nechcem hrať. Veľakrát stačí vypočuť. A ak je to niečo vážnejšie, alebo vyslovene prosba o pomoc, pomáham im nájsť odborníka v ich okolí.
Taktiež sa ale aj nájdu tie opačné prípady, kedy dostávam nevyžiadané rady o tom ako „sa mám ísť prejsť do lesa, meditovať, zašportovať si alebo poprosiť Boha o pomoc“. Ja som na to už zvyknutá, ale podobné správanie môže iným ľuďom veľmi ublížiť. Obzvlášť ak sa im odhodlajú zdôveriť a následne sa stretnú s reakciou, ktorá viac menej zmenšuje alebo popiera vážnosť ich problému… Preto som spracovala príspevok s vetami ktorým sa vyhnúť a čím ich nahradiť.
Okrem vyššie spomínaných psychológov z vysokej školy života našťastie nie. Respektíve jasné, že sa nájde aj zlý komentár či správa, no nenapadá mi nikto konkrétny, kto by vytrvalo hejtoval. Myslím si ale, že je to tým, že nemám taký veľký following ako iné blogerky.
Haha, momentálne je to asi príbeh coming outu, teda toho ako som si uvedomila, že som „teplá“. Je to ale ťažké spracovať tak, aby som si zachovala nejaké súkromie, a zároveň ostal príbeh celý a pravdivý. Aj keď si veľa ľudí myslí opak, popri tvorbe na Instagrame si stále zachovávam veľké súkromie.
Z duševného zdravia sú to:
Ako vysvetliť blízkym čo ich trápi. Ako sa dostať k psychológovi/psychiatrovi.
Z cestovania asi ako sa dostať zadarmo do zahraničia na rôzne projekty, ako na bezpečné sólo cestovanie a tak.
Všímam si, že počas pandémie začínajú o duševnom zdraví hovoriť aj celebrity či mainstreamové médiá. A to je super a som za to rada. Ale stále si žijem(e) v bubline a aj keď je v mojom prostredí všetko v pohode, ako spoločnosť máme ešte pred sebou dlhú cestu.
Najmä úzkostnou poruchou, už zopár rokov ale diagnostikovaná bola oveľa neskôr. Momentálne som (aj vďaka pandémii a životu na jednom mieste) opäť začala chodiť na Malte na terapiu. Okrem toho už pár mesiacov podstupujem aj farmakoterapiu.
Práci na farme na Malte a štúdiu online výšky.
Podľa mňa je toto skôr otázka na odborníka. Viem, že je to individuálne u každého ochorenia, napríklad úzkosť vraj ide.
Kiežby to šlo tak jednoducho povedať. Ale celkovo by som povedala že chápavé rozumné okolie. Od rodiny cez pedagógov v škole až po sledovateľov. Človek má dosť problémov sám so sebou, je fajn ak mu ešte aj okolie nehádže polená pod nohy.
Množstvo ľudí má podobné problémy ako ty, a ani by si to na nich nepovedal. Zdôveriť sa niekomu môže vyzerať strašidelne, ale verím, že ti to pomôže. Alebo sa zdôver rovno odborníkovi. A to, že niekto má väčšie problémy ako ty neznamená, že na tvojich nezáleží. Zaslúžiš si kvalitný život.