Petra Toth: Každý šperk je iný, tak ako každý región je iný

Veľmi si vážim a oceňujem prácu tých, ktorí svojou tvorbou zachovávajú kultúrne dedičstvo, zvyky, tradície, folklór. Jednou z takých ľudí je aj známa šperkárka Petra Toth, ktorá v dňoch 22.-23. septembra predstavila v Košiciach štyri rôzne limitky v rámci projektu Východná epopeja. Mala som tú možnosť výstavu navštíviť a osobne sa s Petrou stretnúť. Využila som príležitosť na krátky rozhovor.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Petra Toth (@petratothjewellery)

Pre projekt Východná epopeja ste si zvolili 4 rôzne lokácie. Prečo práve tieto? 

Nevolila som si ich geograficky, ale vizuálne. Pri poslednej sérii šperkov, ktoré sme mali, som si uvedomila, že by som chcela urobiť sériu v nejakých farbách. Mám nafotené všetky možné lokality, všetky dedinky a toto, čo tu dnes vidíte, mi prišlo ako absolútne najvhodnejšie, čo by mohlo byť ako nasledujúca séria šperkov. Prvá je pastelová. Predtým sme mali úplne inú sériu šperkov. Pastelovú strieda farebná, živá kolekcia. Ďalšia je skôr v studených farbách a končí to temnou, tmavou, bordovo-modrou. 

Na výstave som si všimla práve túto zaujímavú farebnú škálu šperkov. Odráža farebná paleta to, čím si dané územie prešlo? Sledujete zákulisie (reálie, história, zvyky) v obciach a v regiónoch pred samotnou tvorbou? 

Ja som na východ začala chodiť kvôli úplne inému projektu, na ktorom stále robím. Nedokázala som ho dokončiť práve preto, že sledujem to zákulisie. Zaujímam sa o dianie, históriu, kultúru.

Na východe je to troška problém oproti iným regiónom Slovenska. Nie je tu až tak veľa krojov a aj keď sú tu folklórne súbory, už sú to také štylizácie. Jedná sa skôr o kostýmy. Spôsobilo to najmä to, že tu prebehli najväčšie boje v minulosti. Vyhoreli dediny, kroje zhoreli, ľudia odchádzali do Ameriky a brali so sebou aj kroje a už sa nevrátili. A práve to sťažuje prácu, ak sa chceme dopátrať, aké kroje na danom území kedysi boli.  

Čo sa týka zákulisia týchto obcí, ktoré sa stali inšpiráciou pre šperky Východná epopeja, nepreskúmala som ich až tak do hĺbky. Môžem však povedať, že máme tu jednu kolekciu, pre ktorú bola inšpiráciou fotka z knihy, pretože ten vzor už vôbec neexistuje. V samotnej dedine nevedia, že existuje nejaký kroj. Z tej dediny zostala len jedna výšivka, ktorú kedysi niekto zachoval tak, že ju spracoval – prekreslil. Keby nebolo toho, tak ani to nevieme. 

A to sa nám mimochodom často stáva, keď voláme starostom, že by sme chceli vidieť kroje. Väčšinou dostávame odpoveď: ”V našej dedine v živote žiaden kroj nebol.” No neexistuje, že nebol. Určite bol, len o tom ani neviete, že ste ho mali.  

Ide o to, že nemusí byť zachovaný úplne celý kroj, ale mali by sme šíriť povedomie o tomto probléme, čo sa vlastne deje, lebo to sa môže stať kdekoľvek na Slovensku. Za 10 alebo 20 rokov, keď sa tomu nikto nebude venovať a keď tu nebudú títo fanatici ochraňovať dedičstvo v podobe krojov, tak folklór zanikne a ja si myslím, že je dôležité sa o tom baviť. 

Máte nejakú srdcovku z týchto šperkov, ktoré tu dnes vystavujete? Dá sa to vôbec povedať? 

Ľudia môžu vidieť, že tie šperky sú rôzne. Každý šperk je iný, tak ako každý región je iný. Nedá sa vybrať jedna srdcovka. To ako keby ste povedali, ktoré dieťa máte radšej.   

Ako špekárka ste určite aj precíznou detailistkou. Ktorý detail na týchto šperkoch je výnimočný? Ktorý by ste vyzdvihli? 

Úprimne, potrápili sme sa. Toto, čo vidíte, trvalo rok a pol. S výsledkom sme teraz už spokojní, ale predtým to však bolo veľmi veľké trápenie. Nevyzdvihla by som detail, ale výnimočné je to, že predstavujeme nový druh šperkov – záušnice, ktoré sú v dvoch kolekciách a to ma celkom teší, lebo troška to celú tvorbu posúva ďalej.   

Na čo sa teda môžu vaši priaznivci tešiť? 

Určite na klasickú ponuku – prstene, náramky, náušnice, náhrdelníky, ale novinkou budú práve spomínané záušnice a falošné piercingy. Tieto novinky sme pridali, lebo v minulosti sme to my sami skúsili a ženám sa to páčilo. A aby som nezabudla tak takisto to budú brošne.  

Ja som ich dlho nechcela robiť, objavili sa v kolekcii Vtáča a potom v kolekcii Kvety Telgártu a všimli sme si, že aj mladé dievčatá si kupujú brošne. A je to úžasné, lebo nemusí to byť len doplnok pre staršie ročníky a to ma veľmi teší. V limitke Vyšné Ružbachy sú brošne perfektné, asi najkrajšie z celej kolekcie. 

Keď stretávate ženy na ulici, všímate si aké majú na sebe šperky? 

Áno, určite áno. Ale nehodnotím to. Iba to vidím. Myslím, že je to prirodzené. Ja veľmi vnímam módu. Pri tvorbe musím vedieť, čo je moderné, čo ženy nosia, ako sa obliekajú. Takže nehodnotím, ale vnímam ich ako celok veľmi intenzívne.