Zuzana Gálová: Mám rada, keď z obrazov dýcha nejaká atmosféra alebo príbeh

Zuzana Gálová sa venuje výtvarnému umeniu. Jej diela sú vytvorené olejovými, akrylovými farbami, uhlíkom, ale aj digitálnymi médiami. Zuzkina tvorba je pestrá a ako sama o nich na svojej stránke píše – sú to obrazy z jej duše.  

Zaujímalo nás a v rozhovore sme sa opýtali:

• Ako to celé s výtvarným umením začalo?
• Ako to funguje s nápadom alebo múzou pred samotnou tvorbou?
• Ktorý z motívov je jej srdcovkou?
• Či má skúsenosť kvôli kreatívnej pracovnej náplni aj s vyhorením?

Zuzka, čím vám učarovalo práve výtvarné umenie? Ako dlho sa mu venujete? 

O výtvarnom umení by sa dalo diskutovať dlhé hodiny, ale ak to mám zhrnúť jednou vetou, výtvarné umenie jednoducho milujem. Je to pastva pre oči a je úžasné sledovať dej, myslenie a videnie autora, nechať na seba pôsobiť farby, štruktúru, ťahy. To všetko napĺňa moju dušu pokojom a krásou.  

Od malička som veľmi rada kreslila. Potom som mala niekoľko rokov prestávku a vrátila som sa k tomu až pred ôsmimi rokmi, kedy moja sestra oslavovala 30. narodeniny. Ako dar som jej namaľovala môj prvý akrylový obraz a hneď 3-dielny obraz :). Takže maľujem a kreslím približne osem rokov, ale s veľkými prestávkami, keďže mám doma dvoch malých, zlatých a živých synčekov :). 

Pracujete s olejovými, akrylovými farbami, uhlíkom, ale aj fotografiami a kolážami. K čomu máte najbližšie a prečo? 

Viac ma to ťahá k tradičným médiám. Mám rada, keď mám ruky zababrané farbou – fyzický dôkaz, že niečo tvorím :). Najnovšie som podľahla čaru olejových farieb. Je to síce náročnejšie po viacerých stránkach, ale umožňuje mi lepšie vytvárať prechody medzi jednotlivými farbami a hrať sa s nimi. Nehovoriac o tom, že nimi maľovali starí majstri – večný zdroj inšpirácie a obdivu. 

Ste naozaj multižánrový tvorca, ani digitálna tvorba vám nie je cudzia. Ako ste sa k tomu dostali? 

Digitálna tvorba mi učarovala svojimi nespočetnými možnosťami – najmä možnosťou „Vrátiť sa späť“. Pracujem ako grafička, takže základy som mala – potom je to už len hranie sa a učenie inému druhu prác v grafických programoch. Na internete je veľa dobrých tutoriálov, ktoré poodhalia triky k digitálnej tvorbe. 

Vo vašej tvorbe sa nájdu zachytené krajinky, zvieratá, ilustrácie pre deti aj sci-fi motívy. Ktorá téma je vašou srdcovkou? 

Mojou srdcovkou sú portréty, fascinujú ma ľudia a mám rada, keď z obrazov dýcha nejaká atmosféra alebo príbeh.   

Ako je to s vaším nápadom či múzou pred samotnou tvorbou? Vyhľadávate vedome nejaké podnety alebo si len všímate život a svet okolo vás a potom sa vyjadrujete svojím výtvarným dielom?  

Povedala by som, že je to mix všetkého. Všímam si život, ale aj tvorbu iných umelcov a stáva sa mi, keď mám veľa stimulov, že sa mi nejaký obraz zjaví pred očami zväčša tesne pred zaspaním, takže nie vždy sa mi ho podarí zachytiť :). 

Prečítajte si: Rozhovor s keramikárkou Martinou Švarc

Robievate aj na objednávku. Čo bolo pre vás doteraz celkom výzva pripraviť a spracovať? 

Popravde, skopírovať samú seba :). Dostala som objednávku na namaľovanie môjho predaného obrazu. Prijala som túto výzvu a trošku sa potrápila, pretože si myslím, že obraz vzniká v istej dobe, stave mysle a nie vždy sa podarí navodiť rovnaké podmienky. 

Aké obrazy by sme našli u vás doma? Máte vystavený aj nejaký svoj obraz? Ak áno, aký? 

Áno, mám zopár svojich obrazov vystavených. Ale keďže som trošku nerozhodná, kam ich zavesiť, stáva sa, že sa na jednom háčiku točia viaceré obrazy – keď vymieňam starú expozíciu za novú :). Momentálne sú to viac abstraktnejšie veci a samozrejme rodinné fotografie. Ale u mňa v ateliéri na mňa “žmurkajú” realistickejšie portréty z mojej pripravovanej série. 

Spomínate v jednom zo svojich príspevkov, že vám je blízky prístup k upcyklácii a recyklácii. Je recyklácia súčasť aj vášho každodenného života v domácnosti? Ak áno, akým spôsobom? 

Veru áno. Máme novopostavený dom, ale pri jeho zariaďovaní sme použili aj dedičstvo našich predkov, ako napríklad staré vchodové dvere, ktoré sme natreli kriedovou farbou a zavesili na koľajnicu do predsiene. Alebo z iných starých dverí môj šikovný manžel urobil lavicu na chatu :). Sme presvedčení, že nielen nové veci sú dobré. 

Minulý rok ste vytvorili Kalendár spomienok. Chystáte aj na rok 2022? Ak áno, na čo sa môžeme tešiť? 

Áno, chystám. Dostala sa mi veľmi príjemná spätná väzba od mamičiek, ktoré si takto do detailov uchovávajú spomienky na “obyčajné dni” z detstva svojich ratolestí. Tento rok to bude viac v zmysle každodenných radostí a starostí, opäť v čiernobielom šate ilustrácií. 

Kreatívna práca často podlieha aj vyčerpaniu, priam vyhoreniu. Stretli ste sa s tým aj vy osobne? Ak áno, kedy a prečo?  

Pravidelne sa s tým stretávam, tento rok je to už druhýkrát :). Najprv som bola z toho vystresovaná, vynervovaná, že nič netvorím, uteká mi čas a toľko námetov chcem spracovať. Ale postupom času som zistila, že aj pravá strana hemisféry si musí asi oddýchnuť, a tak s tým nebojujem, čítam knihy, venujem sa iným činnostiam a čakám, kým to prejde. Zväčša ma to potom prekvapí väčšou silou a motiváciou, ako aj akýmsi zapracovaním teoretických vedomostí v praxi. A prečo sa to stáva? Možno aj preto, že toho chcem od seba veľa. Je to síce relax od mojich mamičkovských povinností, ale pomerne aktívny. Možno aj preto si telo občas povie ok, nejdeme robiť teraz nič a nebudem sa cítiť vinná.