Martina Švarc: Tvorím úžitkovú keramiku s láskou a mám radosť, ak robí radosť iným

Na Slovensku máme toľko šikovných žien. A mnohé z nich sa venujú naplno aj krásnym tradičným remeslám. Aj vďaka ich tvorbe sa umenie dostáva do mnohých domovov. Jednou z nich je Martina Švarc – keramikárka, ktorá vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva. Ako sama píše, zbožňuje figurálnu keramiku, ale momentálne sa venuje skôr úžitkovej. 

V rozhovore s Martinou Švarc sa dozviete:

• čo ju viedlo k tomu, venovať sa keramike, 
• ako taká umelecká duša zvláda umenie versus podnikanie,
• čo je na keramikárstve výnimočné,
• ale aj k akému remeslu má ešte blízko.

Študovali ste úžitkové výtvarníctvo, odbor Keramika. Čo vás k tomu viedlo? Prečo ste sa rozhodli práve pre keramiku?

Už od útleho detstva som mala rada zvieratá, prírodu a rada kreslila. Neustále som si niečo, ako dieťa tvorila a pani učiteľka už v škôlke mamke odporúčala , aby som navštevovala základnú umeleckú školu. Tak som ju navštevovala. Samozrejme sa mi tam všetko páčilo a trávila som tam celú základnú školu. Keď prišiel 9. ročník už som nad inou školou ako s umeleckým zameraním ani neuvažovala. A tak moje ďalšie kroky viedli na Školu úžitkového výtvarníctva, odbor Keramika.

Rada kreslím, maľujem, ale v hline som sa vedela naplno realizovať. Neskôr som si urobila pedagogické minimum, ale akosi už neostávalo viac času na štúdium, keďže prišla rodina, čo môžem povedať, bolo najlepšie, čo sa mi podarilo :).

Ako sa darí takej umeleckej duši udržať v rovnováhe umenie vs. podnikanie?

Priznám sa, udržať umenie a podnikanie je veľmi náročné. Veď, čo je dnes jednoduché. Všetko chce svoju cestu a čas. Nič mi nespadlo len tak a všetko som si musela poctivo sama odpracovať. Priznám sa, že je pre mňa náročné pracovať dookola niekedy na tých istých produktoch, keď v hlave má človek plno iných nápadov, ale už som sa naučila, ako a kde ubrať, aby bol každý spokojný. Verím, že moja tvorba sa bude neustále posúvať, vidím to sama na svojich produktoch.

Už nie jeden rok sa venujete keramike. Predtým to bola figurálna tvorba, momentálne sa venujete skôr úžitkovej keramike. Je to oblasť, v ktorej, ako sa hovorí, „ste sa našli“?

Áno venovala som sa viac figurálnej keramike a musím povedať, že stále sa v nej vidím :). Priam ju zbožňujem. Nikdy som sa necítila úplne na úžitkovú keramiku. No musela som sa trochu prispôsobiť trhu, ak som chcela prežiť a uživiť rodinu, lebo začiatky sú ťažké. Niekto možno má vyšliapanú cestičku, ale ja som si ju sama prešla. Ale musím priznať, že nikdy som si nemyslela, že ma aj úžitková keramika tak nadchne a očarí :).

Tvorím ju s láskou a mám radosť, ak robí radosť iným a spestrí domovy iným. Verím, že moje produkty prinášajú trochu umenia do vašich interiérov.

Z pohľadu tvorcu, v čom je proces keramikárstva výnimočný? Čo možno o ňom samotný užívateľ ani len netuší?

Z môjho pohľadu je na procese tvorby z hliny všetko krásne. Od samého začiatku, kedy človek vezme do ruky hrudku hliny, premiesi si ju v dlani a vytvorí niečo, na čo myslí, o čom sníva, čo si predstavuje.

Prečítajte si rozhovor: Slovenka Mirka vytvára nádherné dekorácie: Pri háčkovaní vypúšťam z hlavy prácu 

Čo vás najviac napĺňa pri vašej práci? Nápad, či skôr jeho realizácia a práca s hlinou?

Niekedy som si svoje pracovné postupy zachovávala tak, ako nás ich učili v škole. Najprv skica, potom skica vo farebnom prevedení, najčastejšie rýchle ťahy akvarelom, až tak sa tvorilo. Niekedy pri plastikách, najprv ešte malá plastika a nakoniec hotové dielo. Študovala som úžitkové výtvarníctvo, ale tvorili sme veľa figurálnej tvorby.

Momentálne si už všetko prejdem v hlave a rovno tvorím. Niekedy mi je to ľúto, že to nemám takto pokope, ale akosi to vo mne takto časom vyspelo (zrejme aj kvôli času) a momentálne je to dobré.

Najviac ma baví proces tvorby a hlavne ten prvý. Prvý proces tvorby, kedy chytím hrudu hliny a vytvorím na kruhu napríklad vázu. Z toho má človek priam fantastický pozitívny pocit šťastia.

Čo všetko patrí do vašej tvorby? Čo z hliny vyrábate?

Vyrábam toho veľa, preto do budúcna chcem svoj rozsah produktov zúžiť. Najviac vyrábam hrnčeky rôznych veľkostí a farieb, moja paleta je pestrá 😊. Ďalej sú to misky, vázy, taniere, figurálne plastiky, svietniky a malé šperky.

Kde môžeme vidieť vašu tvorbu?

Moje produkty nájdete v informačných centrách a interiérových štúdiách. Najviac ma ľudia oslovujú cez sociálne siete, takže som rada, že pokryjem výrobu cez tieto požiadavky a akosi momentálne nestíham vyrábať nad rámec. Viackrát ma oslovovali s ponukou predaja do rôznych dizajnových obchodov, čomu sa teším, no bohužiaľ časovo som to nikdy nestihla. Akonáhle som mala isté množstvo vyrobených produktov, ihneď sa to predalo. Za čo som vďačná a samozrejme každý nákup si vážim.

Kedysi sa remeslo dedilo z generácie na generáciu. Vy sama ste okrem iného maminou. Plánujete zasvätiť do vášho remesla ďalšiu generáciu?

Mám dve šikovné dcéry 😊 a oni veľmi radi pomáhajú a sami rady tvoria. Je ťažké niekedy ich odtrhnúť z môjho ateliéru, aj sme si tak veľakrát spolu tvorili, čo je krásne. Ale myslím si, že každý by si mal sám vybrať svoju cestu. Vediem ich k prírode, láske k zvieratám, športu, majú množstvo koníčkov, takže je ťažké nad niečím už teraz rozmýšľať, či pôjdu mojou cestou, no určite sa veľa toho naučia, keďže s tým vyrastajú.

Ako vnímate záujem Slovákov o umeleckú tvorbu remesiel?

Záujem na Slovensku o našu tvorbu podľa môjho úsudku veľmi vzrástol, čo je výborné. Myslím si, že konečne Slováci priam vyhľadávajú a podporujú slovenskú tvorbu. To je výborné a teším sa z toho, lebo každý nákup posúva toho samotného tvorcu alebo dizajnéra ďalej.

K akému remeslu máte ešte blízko?

Rada maľujem, aj som maľovala. Doteraz mi visia obrazy v mojom ateliéri, ale bohužiaľ nemám už na maľovanie čas.

Niekedy by som si naozaj želala, aby mal deň viac hodín, aby som stihla byť naplno mamou v prvom rade, potom umelcom, podnikateľom a ešte mi ostáva sem tam trošku času na beh 😊.