Lenka Hložková: Vôňu nášho domova tvorí láska

Lenka so svojou rodinou vdýchla život starej stodole, aj keď mali nové bývanie. Splnil sa jej detský sen a dnes si užíva krásne chvíle v novom dome v starých stenách, ako sama hovorí. Venuje sa tomu, čo má rada – vyrába úžitkové a dekoratívne doplnky z keramiky. K tomuto priam až rozprávkovému rozhovoru nepotrebujete nič viac, len sa pohodlne usadiť a pustiť sa do čítania.

Vdýchli ste život starej stodole. Čím vás očarilo takéto bývanie?

Stodola je rodinné dedičstvo a mne učarovala ešte, keď som bola malým dievčatkom. Vždy som liezla do podkrovia, pozerala sa do diaľky a snívala o tom, ako v nej bývam. Netušila som, že mi raz môj naivný sen splní môj manžel. Ja síce snívam a vymýšľam, ale on je ten, kto realizuje. Sama to trochu považujem za zázrak, že sa to stalo. Stodola vyzerala naozaj úboho, a my sme pritom bývali osem rokov v novom dome, kde bolo všetko hotové. A potom prišla obrovská a zároveň najkrajšia zmena v našom živote. Tu v našej stodole rozhodne nebude nikdy všetko hotové, stále je čo robiť, pozemok je dosť veľký.

V čom je bývanie v stodole výnimočné?

Výnimočnosť vidím v tom, čo je obyčajné. Aspoň my to tak cítime, netrápime sa mnohými vecami, ak je niečo nakrivo alebo poškrabané. Alebo chodíme doma v topánkach. Tak si tu tak žijeme, pokojne, nikam sa neponáhľame. Bývame tu šesť rokov, väčšia údržba zatiaľ nebola potrebná, ale veľmi dobre vieme, že to raz príde. Zatiaľ jedinou údržbou sú žľaby kvôli lístiu. Viac údržby a práce máme vo veľkej záhrade, ktorá je spojená s pozemkom môjho otca.

Aké stavebné práce a úpravy prebehli, kým ste mali to svoje „bývanie v stodole“?

Celá sa musela vyprázdniť a upratať, v priebehu rokov sa v nej nahromadilo množstvo vecí. Potom prišla na rad demolácia stropu, ktorý tu vytvorili ľudia za bývalého režimu. Tí stodolu kedysi dávno od mojich starých rodičov vzali a vytvorili v nej farmu ošípaných. Dodnes tu máme i škaredú pamiatku, ktorou je betón okolo stodoly, a dúfame, že ho jedného dňa takisto odstránime. Obnovili sme pôvodné klenbové otvory a vytvorili otvory na okná. To všetko robil manžel a jeho kamaráti, bez nich by to trvalo oveľa dlhšie. Keď bolo čisto a všetko pripravené, firma nám vo vnútri postavila drevostavbu. Potom nám miestni tesári osadili drevené okná, vyrobené na mieru a mohlo sa začať tvoriť vo vnútri. Hovoríme tomu, že máme nový dom v starých stenách.

Na vašom IG profile je vidieť, že máte cit pre detail. Priblížte nám troška exteriér a okolie stodoly. Čo vám robí radosť a nesmie chýbať v exteriéri?

Tak to ma veľmi teší. Sama vnímam veľa celkov a mám rada, keď sa v záhrade opakujú rovnaké druhy kvetín ružovej a fialovej farby. Určite nesmú chýbať ružové muškáty v oknách, ktoré nádherne ladia so zelenými oknami. Krásnym prvkom v záhrade je kurník, vyzerá ako domček, to viacero ľudí prekvapí, keď zistia, že v ňom bývajú sliepky a kohút :). V exteriéri ďalej máme ovocné stromy a kríky. Robievam domáce šťavy, džemy a zaváraniny. A veľmi rada mám kamienkovú cestu, ktorá vedie k domu môjho otca, tam si v lete masírujeme nohy. Na terase dominuje drevená podlaha zo starých dosiek a pod strechou máme sedačku, ktorú vyrobil manžel a rôzne kreslá na pohodlné sedenie. K večeru si zapaľujeme lucerny z našej dielne a užívame domácu pohodu.

Interiér je zariadený vo vidieckom a rustikálnom štýle takisto tvorený citom. Čo u vás vytvára tú „vôňu domova“?

Máme radi vidiecky štýl, výrazne odráža i naše myslenie. Sloboda, voľnosť, pokoj. Sedíme a rozprávame sa pri stole, ktorý vyrobil manžel, musím podotknúť, že s drevom začal pracovať tri roky dozadu. Ten stôl nie je dokonalý z pohľadu stolára, ale z môjho pohľadu je to ten najkrajší stôl na svete. Sú na ňom vidieť ryhy z nášho používania, rovnako ako my, má svoje vrásky. A vôňu nášho domova tvorí láska, moja rodina, bez nich by žiadna vôňa domova nebola :).

Okrem rozprávkového bývania tvoríte pod značkou Keramika Lenka Hložková. Ruka v ruke sa to dopĺňa aj s rozprávkovým bývaním v stodole. Ako ste sa k tvorbe keramiky dostali?

Bola to veľká náhoda. V roku 1998 som nastúpila ako predavačka do obchodu s keramickou dielňou. Láska na prvý pohľad a dotyk. Už po pár dňoch som sedela v tej dielni a skúšala tvoriť. Po pár mesiacoch som si kúpila svoj prvý hrnčiarsky kruh. Po niekoľkých rokoch som si založila svoju vlastnú keramiku.

Všetky vaše výrobky sú originálne a jedinečné, vyrábané srdcom. Špecializujete sa predovšetkým na úžitkovú keramiku?

Ďakujem pekne. Tvorím rada všetko, úžitkové a takisto aj dekoratívne. Hlavne sa snažím tvoriť štýlom tak, aby k sebe všetko ladilo a tvorilo jeden celok. Veľmi sa mi páči, že nech vytvorím čokoľvek, ale naozaj so zápalom a láskou, moje zákazníčky to chcú. To je pre mňa taká odmena, že ony netušia, ako veľmi ma to nabíja k ďalšej tvorbe.

Pre tých, ktorým sa takéto bývanie páči, akými doplnkami sa dá v byte/dome podľa vás navodiť atmosféra bývania v stodole?

Máme radi ručne vyrábané veci, tie u nás dominujú. Množstvo prútených košov a drevených doplnkov. Ľanové vankúše, utierky, obrusy a takisto kováčske výrobky. A to všetko od ľudí, ktorí to skutočne tvoria na objednávku s láskou, rovnako tak, ako ja našu keramiku. Tá takisto určite nesmie v našej stodole chýbať :).

Foto: z archívu Lenky Hložkovej