Pomáhanie ľuďom nie je súťažou, kto viac pomôže

Prednedávnom sme písali o ženách, ktoré sa zaslúžili o mier vo svete. Jednou z nich bola aj Matka Tereza. Známa svojou nezištnou potrebou pomáhať tým najslabším z najslabších. Počas svojho života a chvíľ, ktoré prežívala, reagovala na akúkoľvek pomoc z pohľadu láskavosti. Zachovali sa mnohé jej myšlienky, ktoré majú veľký význam aj pre tieto dni, a to nielen pre tých, ktorým sa pomáha, ale aj pre tých, ktorí pomáhajú.

Príbeh Matky Terezy

Matka Tereza, pôvodným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu, sa narodila v roku 1910 v macedónskom meste Skopje. Keď mala 18 rokov vstúpila do kláštora, kde dostala meno sestra Mária Terézia po sv. Terézii z Lisieux. V roku 1929 odišla do Kalkaty v Indii a okrem svojej služby v kláštore, vyučovala na Škole sv. Márie v Kalkate. Po zložení sľubov sa od tej doby volala Matka Tereza. V Indii založila novú komunitu Misionárov lásky, ktorá sa venuje službe najchudobnejším z chudobných.

Matka Tereza a jej pomocníci stavali domovy pre siroty, domovy dôchodcov pre malomocných a hospice pre nevyliečiteľne chorých v Kalkate. Organizácie Matky Terezy sa rozšírili a zaoberali humanitárnymi prácami aj v iných častiach sveta. Za jej prácu a pomoc trpiacemu ľudstvu získala v roku 1979 Nobelovu cenu za mier. V roku 2003 pápež urobil prvý krok k jej kanonizácii. Pápež František ju v roku 2016 vyhlásil za svätú.

Myšlienky Matky Terezy v paralele dnešných dní

Z pôsobenia Matky Terezy medzi trpiacim ľudom sa zachovalo množstvo krásnych pravdivých myšlienok. Aj v súčasnej situácii je vhodné si ich pripomínať, porozumieť ich hĺbke a praktizovať ich. Dnešná doba nám ukázala, že mier nie je až taký samozrejmý, ako sme si mysleli. Stojíme na strane, ktorá podáva pomocnú ruku. Už vieme, že do celospoločenskej pomoci sa môžeme zapojiť rôzne. Materiálne, finančné zbierky, organizácie a rôzne dobročinné aktivity pomáhajú tým, ktorí to teraz najviac potrebujú.

Inšpiráciou nám však môžu byť práve vybrané myšlienky Matky Terezy, pretože poskytnúť pomoc nie je súťažou kto, koľko, kde a komu pomohol. Niekedy práve láskavosť v očiach, v úsmeve či v slovách je stokrát viac ako niečo materiálne. To samozrejme neznamená, že všetko vyriešime s úsmevom na tvári. Áno, každé úsilie zabezpečiť hmotne a finančne ľudí utekajúcich pred vojnou, je dôležité, ale nezabudnime popri tom všetkom na to základné, byť láskavý k druhým aj k samým k sebe.