Tip na knihu: Sama sebou je malá kniha plná veľkých životných právd

Vlastina má dar pomenovať veci tým správnym menom. Má triezvy pohľad na vec, nič neprikrášľuje a aj napriek tomu dokáže mnohé životné momenty popísať s nadhľadom a vtipne. Jej písomný prejav je tak živý, že pri čítaní knihy Sama sebou, som mala celý čas pocit, akoby sedela oproti mne a hovorila mi svoje príbehy.

Kniha SAMA SEBOU na prvý pohľad

Počas čítania jednotlivých kapitol som mohla pozorovať to, ako Vlastina vnímala a postupne prijímala samú seba, takú, aká je v rôznych životných situáciách. Preto si myslím, že kniha Sama sebou má vystihujúci názov.

Jednotlivé kapitoly na seba nenadväzujú, sú samostatnými krátkymi príbehmi a výpoveďami so stručným názvom.

V knihe ponúka Vlastina svoj život ako na dlani – nájdete tu skutočne všetko zo života ženy. Vzťahy, ktoré ju formovali – s rodičmi, s babičkou, na ktorú s láskou spomína a ktorá ju naučila tešiť sa z maličkostí, partnerské vzťahy, bohužiaľ aj ich tienistú stránku, kedy sa vzťah premenil na toxický. Nechýbajú rôzne emócie a kľúčové životné momenty v živote ženy.

Ak knihu nielen čítate, ale aj vnímate srdcom, tak nájdete odpovede, na čom v živote skutočne záleží, čo je a čo nie je podstatné a dôležité, a akú úlohu hráme vo svojich vlastných životoch.

Široká škála momentov na zamyslenie

V jednej z prvých kapitol opisuje autorka situáciu zo škôlky. Keď veľmi zvykla kašľať, aby nerušila iné deti, premiestnili ju do inej izby, kde sa snažila kašľať, čo najmenej, aby ju učiteľky mali rady, aby nevyčnievala z radu. Možno si poviete, taká bežná scéna, mne pritom napadlo len jedno. Koľkokrát v živote sa človek snaží vyhovieť druhým, len nie sám sebe. Robí všetko pre to, aby ho druhí mali radi, pritom stráca sám seba.

Za srdce ma chytila aj tá časť v knihe, v ktorej Vlastina opisuje, ako objavila v dospelosti v sebe malé dieťa. To dieťa, ktoré povie „Milujem ťa“, lebo to myslí tak čisto a úprimne. Opäť niečo na zamyslenie. Mám pocit, že niekedy sme už tak „vážne“ dospelými, že zabúdame, aký bol ten život farebný, jednoduchý a bezstarostný v detstve. Ďakujem teda, milá Vlastina, za pripomenutie.

Zároveň aj riadky, ktoré autorka venuje partnerským vzťahom, a hlavne vzťahom s tými nie “pravými” nesú v sebe dôležitý odkaz, ktorý súvisí s názvom knihy, a to, že sa neoplatí popierať vo vzťahu svoje pravé ja.

Kapitola Duše – túto kapitolu by som odporučila každej jednej žene ako samostatný výtlačok.
Najvtipnejšia bola pre mňa osobne kapitola s názvom Deň pre seba.
Nechýbala ani kapitola, ktorá mi pripomína autorkinu spoveď – a aj vďaka tomu si jej otvorenosť ako čitateľ veľmi vážim.

Doteraz Vlastina ako známa herečka, odteraz ako…

…ako silná a zároveň zraniteľná žena tak, ako my ostatné. Takto Vlastinu Svátkovú po prečítaní tejto knihy vnímam. Pre mňa osobne je kniha Sama sebou malá, útla kniha plná veľkých životných právd. Je o radostiach aj starostiach, o životných skúškach aj pádoch. Niektoré riadky mi vytvorili úsmev na tvári, pri niektorých som sa nedokázala prestať smiať a pri iných to bol smiech cez slzy. Nájdu sa tu aj riadky, z ktorých mi behal mráz po chrbte. Vlastina do knihy Sama sebou vložila viac ako len svoje osobné príbehy, je tam jej duša.

Prečítajte si aj recenziu na druhú knihu Vlastiny Svátkovej Prostor pro duši: