Chceš byť zdravá, krásna a milovaná? ZAČNI SA MAŤ RADA!

Majka alias @kozmetika_mayush_beauty_care síce vyštudovala biológiu a psychológiu, no aktuálne pracuje ako psychosomatická kozmetička. Že netušíte, čo to je? Dozviete sa…

Majka už na škole pochopila, že ak chce ľuďom skutočne pomôcť, nestačia na to poznatky z učebníc, ale musí mať aj čo-to odžité. Navštevovala viaceré kurzy, odborné školenia, dokonca sama chodila pravidelne na terapie, aby si to okúsila aj z tej „opačnej strany“. Vďaka tomuto všetkému sa dostala tam, kde je dnes, no najmä dospela a vyzrela – odborne, ľudsky aj osobnostne.

A tak je tu, hrdá „psychokozmetička“ Mayush, ktorá sa vždy s dobrou náladou teší na svoje klientky. Učí ženy, ako sa o seba starať, ako si vytvoriť sebalásku, sebahodnotu, dopriať si, byť asertívna a žiť krásny a naplnený život, samy so sebou, so svojimi deťmi, mužmi a rodinou. Lebo jedine to „lieči“.

Majka, moja prvá otázka znie: Dá sa sebaláska naučiť?

Neviem, či sa dá naučiť, ale dá sa k nej krásne dopracovať. Cez odpustenie, cez sebauznanie, cez svoje srdce. Je to cvik, ktorý po čase vedie k oslobodzujúcemu pocitu.

Čo to vlastne je tá sebaláska?

Sebaláska je stav mysle. Keď sa ráno pozrieš do zrkadla a si so sebou spokojná. Keď večer po celom dni s láskou a úprimne poďakuješ za svoj prežitý deň. Keď si šťastná, že máš rodinu, zdravé deti a sebavedomie. Je to stav bytia a mysle. Postoj samej k sebe.

Aký je rozdiel medzi sebavedomím a sebaláskou? Súvisia spolu?

Určite všetky „SEBA“ spolu súvisia. Sebavedomie úzko súvisí so sebaláskou. Tieto procesy sa podľa mňa formujú všetky naraz.. Sebavedomie je podľa mňa niečo, čo viac vidieť druhými. Odvaha, nebojácnosť, suverénnosť, ale všetkého veľa škodí. Niekedy to môže byť iba navonok a duša môže byť zronená a týmto sa iba chráni.

Sebaláska je skôr niečo naše osobné. Niečo, čo si môžeme dať samy sebe, aby sme mali plnohodnotný život. Lebo sa hovorí, že ako máš rád sám seba, tak ťa majú aj ostatní. A ono to je naozaj tak. Lebo sme ako zrkadlo. Napr. ja som mala sebavedomie a sebalásku na bode mrazu. A to vtedy môžu naozaj vznikať rôzne sebadeštrukčné myšlienky a počiny.

Mohlo by vás zaujímať Michaela Králiková: Chcem inšpirovať iné ženy na ich ceste k sebaúcte

Mala si ty niekedy problém so sebavedomím, sebaláskou? Ako si sa k nim dopracovala?

Áno, samozrejme, že som mala problém. Vždy som bola malé, vlasaté a guľaté dievčatko a toto všetko bolo vždy len terčom posmechu. Takže áno, aj ja som si tým prešla. Po x rokoch vyšlo na povrch, že všetci moji „šikanisti“ boli do mňa záľubení. Teraz sa na tom smejem. Bolo to možno niekedy okolo puberty. A to je tým nepochopením seba, okolia, detí a rodičov a pod. ale ja som vždy vedela, že chcem od života viac. Chcela som na sebe makať. Pochodila som rôzne kurzy, semináre, pracovala som na sebe a je to tu. Prišlo to. Ten pocit sa nedá popísať. Je to niečo tak uvoľňujúce a oslobodzujúce, že keď som v tehotenstve pribrala 34kg a po pôrode som bola ešte väčšia ako v pôrodnici, tak ma to takmer vôbec nepoložilo. Povedala som si, že som šťastná za syna a že sme zdraví. A vtedy som si povedala, že áno. Toto je tá pravá sebaláska. Lebo čo iné si vieme v živote dať. Všetko hmotné pominie.

Aj ja som mala postavu ako modelka, kocky na bruchu. A stále som nebola spokojná. Čím skôr žena pochopí, čo v živote chce „mať“, ako chce žiť a aké sú jej hodnoty, tak aj vďaka tomu sa skôr dostane do úprimného stavu sebalásky, kedy to nebude o sebaklame a vystupovaní navonok, ale kedy to bude o jej vnútri. O nej.

Prečo podľa teba ženy trpia nedostatočnou sebaláskou?

Prameňom nedostatku sebalásky je podľa mňa celkovo spoločnosť, výchova. Nikto nikdy nikoho neučil prejavovať city, pocity. Rodičia tak isto nevedia, hoci sa nám snažili dať len to najlepšie do vienka. A je to stále téma tabu. Pretože z nepochopenia si to ľudia mýlia s namyslenosťou, egoizmom, narcizmom a podobne. To zrovna dvakrát pozitívne neznie. Matka to nemá svoju dcéru ako naučiť, pretože jej v tomto smere nemá čo odovzdať. Sme v štádiu, kedy sa spoločnosť naozaj dosť mení, a ak chceme pozitívne prispieť, sme generácia, ktorá by mala tieto „seba“ pocity povzniesť láskavým a pozitívnym smerom hore.

Poznáš nejaké cvičenie, ako sa mať viac rada?

Áno, poznám. Je to o trénovaní svojich pocitov, pohľade do zrkadla, je to o odpustení samej sebe za všetko, čo sa nám kedy stalo. Treba si trénovať kladné pocity a slová na svoju adresu a osobu pred zrkadlom. Napríklad:

Ďakujem Ti Bože, že som pekná, múdra. Ďakujem Ti, že som zdravá a spokojná. Ďakujem Ti, že mám pekné vlasy, oči…

A takýmito sebalichôtkami, ale úprimnými, to môže začať. Každá žena na sebe nájde niečo, čo sa jej páči. A ak nenájde, tak to je už bohužiaľ a možno bohuvďaka na odbornejšiu pomoc. A to odpustenie. Na tom treba trénovať vždy.

Často sa hovorí, že ak sa nemáme rady my samy, nemôžu nás mať radi ani druhí. Je to tak? Prečo?

Áno, je to tak. Pretože sme ako zrkadlo. Ako k nám môže prestúpiť cez to pevné niečo viac, ako sami vyžarujeme? To proste nejde. Keď sú naše sebapocity plytké, alebo neúprimné, tak aj zvonka príde len to, čo si samé doprajeme. Ja stále píšem v ženskom rode, ale platí to aj pre mužov. Lenže ja pracujem čisto so ženami. To je ako keby nič nedáš, ale čakáš niečo obrovské. Stále nič nedávaš. To niečo obrovské Ti možno príde raz, dvakrát, ale potom Ťa to dobehne. Keď nevieš úprimne precítiť svoje pocity sama so sebou, ťažko pocítiš niečo veľké a úprimné od druhého, lebo máš hranice. Neviem, či som sa správne vyjadrila. Ale určite to každá jedna pochopí. Preto, keď nemáš rada samú seba, taka nikto nemôže mať úpimne rád. Alebo sa pýtaš, prečo ja, ja si to nezaslúžim. A určite si to nahováram. Jednoducho to nedovolíš tomu druhému.

V čom nám môže spraviť sebaláska život krajším?

V prvom rade v precítení a úprimnosti. Bohužiaľ, dnešný svet je, aký je. Aj keď som večný optimista, nad niektorými vecami sa nedá kývnuť rukou, ani otočiť hlavu, ale treba sa im postaviť. Je to aj o tej úprimnosti voči samému seba. Odrazia sa od Vás neúprimní a možno nie moc dobrí a prajní ľudia, falošníci. Pretože Tvoje osobné vibrácie budú ďaleko vyššie. Otvoríš oči, otvoríš srdce. Srdcom vidíš ďaleko viac a lepšie, ako cez ego, ktoré máš ako clonu. A ide k tebe len to zlé, negatívna energia. Určite si sebaláskou otvoríš nové dvere. Najlepší stav je, keď si naozaj spokojná sama so sebou, svojou rodinou, deťmi, postavením, zamestnaním, manželom, bývaním. Ale povedzme si, koľko nás je takýchto? Ani ja nie som ešte stále na 100% spokojná so svojím životom, sú časti, ktoré chcem a musím vylepšiť, ale som spokojná a šťastná. Prestaneš sa sebatrýzniť, začneš si vážiť samu seba, nenecháš so sebou manipulovať, spoznáš svoju hodnotu, otvorí sa Ti srdce a oči. Zmení sa v Tebe ľútosť na súcit. Otvoria sa Ti brány, veľa ľudí Ti zo života asi odíde, lebo budeš zrazu divná. A každá Ti to bude v kútiku duše „závidieť“.

Prečítajte si tiež Slovenská kráľovná burlesque: Mením ženám životy a prebúdzam v nich sebavedomé a výstredné persóny