Michaela Králiková: Chcem inšpirovať iné ženy na ich ceste k sebaúcte

Michaela Králiková nie je len finalistka súťaže MasterChef, ktorú môžete vídať na televíznych obrazovkách, ale aj podnikateľka v oblasti gastronómie. Je presvedčená o tom, že tak ako telo, aj duša potrebuje výživu. Len nedávno sa začala venovať v rámci svojej web stránky michaelakralikova.sk krátkym úvahám a zamysleniam zo svojho životného pohľadu. V týchto dňoch vydáva svoju vlastnú knihu Stratená, nájdená. Za posledný rok toho prežila viac než dosť. Skončilo jej manželstvo, podnikanie s kaviarňou a výrobňou koláčov aj doterajšie bývanie. Ale prišli nové životné začiatky, o ktorých nám v rozhovore prezradila viac. 

Minulý rok bol pre vás rokom plného zmien. Tvorili ho mnohé konce, ale aj nové začiatky…Čo vám dané obdobie dalo a naopak, čo vám vzalo?

Kde jedno končí, niečo nové začína. Toto motto charakterizuje dokonale môj minulý rok. Skončila jedna etapa môjho života a začala nová. Skončilo manželstvo, skončilo podnikanie s kaviarňou a výrobňou koláčov, skončilo bývanie na Záhorí. Začal nový vzťah, nový eshop, nová kniha, nový život v Bratislave. Toto obdobie mi určite viac dalo, ako vzalo. Vzalo mi len to, čo mi malo vziať – strach a obavy, ale dodalo mi nádej a sebadôveru.

Kde ste našli tú silu a odvahu zmeniť svoj život? Posunúť sa v živote ďalej sama s tromi deťmi, zanechať srdcový projekt a vybudovať opäť niečo vlastné?

Nemám žiadnu čarovnú formulku ani recept na to, ako nemať strach a zmeniť svoj život od základov. Sama neviem. Sama by som povedala, že to nikdy nedokážem. No išlo to krok za krokom, postupne. Deň za dňom. Viem iba to, že zmena musí pochádzať zvnútra.

Silu som našla vo svojom vnútri s podporou priateľov a ľudí, ktorí mi verili ešte vtedy, keď som neverila sama sebe.

S akými prekážkami ste sa pri životných zmenách stretli?

Prekážok bolo a vždy je mnoho. No som názoru, že pokiaľ prídu prekážky alebo vám ich hádžu pod nohy ľudia, znamená to, že ste na správnej ceste.

Napriek rôznym okolnostiam (rodinné problémy, korona obdobie a jeho následky) ste ostali pôsobiť v gastronómii a rozbehli si vlastné podnikanie. Z vášho pohľadu a skúseností, čo je kľúčové urobiť, keď príde kríza?

Postaviť sa jej čelom. Ľudia na krízy (životné či podnikateľské) reagujú rôznymi spôsobmi – útokom, útekom či zamrznutím v strachu. Je to síce náročné a vyžaduje si to nadhľad, no dôležité je vedieť sa pozrieť na problém zhora a čeliť mu. Transformovať, prispôsobiť sa okolnostiam, byť kreatívny, vidieť veci z dlhodobého hľadiska. Malé čiastkové problémy sa často zdajú ako obrovské, pretože na nich pozeráme v malom obmedzenom kontexte.

Čím žijete aktuálne? Čomu sa venujete, čo vás baví, napĺňa a posúva ďalej?

Momentálne žijem svojou knihou. V poslednom čase som si uvedomila, že písať, inšpirovať a vzdelávať ľudí je moja vášeň, moje flow. Baví ma interakcia s ľuďmi, keď môžem počúvať ich jedinečné príbehy a posúvať svoje skúsenosti iným ľuďom. Či už formou školy varenia, mentoringu, koučingu, písania blogov či kníh. Momentálne vydávam svoju knihu, na ktorú prebieha crowd funding kampaň formou predpredaja na startlabe. Nazbierané peniažky sa použijú na tlač.

Na vašej stránke michaelakralikova.sk pribudla okrem foodblogu a skvelých receptov sekcia Články, ktoré sú o vás a o vašom živote a životných postrehoch. Čo vás k tomu viedlo?

Toto bol zaujímavý príbeh. Svoje prežívanie, pocity a názory som začala formou blogov od zimy uverejňovať na svojich sociálnych sieťach. Stretlo sa to s tak veľkým ohlasom a pozitívnym feedbackom od čitateľov, že som sa rozhodla ich zverejniť aj na svojom webe a neskôr aj v knihe. Moja web stránka je vlastne taká platforma – dáždnik, pod ktorým nájdete všetko čo robím – či je to eshop, Teleráno, recepty či recepty pre dušu.

Moje zamyslenia sú dôležitou súčasťou môjho života, ktorou chcem inšpirovať iné ženy na ich ceste k sebaúcte.

Témy, ktorým sa vo svojich článkoch venujete, sa týkajú často sebaúcty a sebalásky. V jednom z článkov píšete: „Nie je dôležitá len výživa tela, netreba zabúdať na dušu.“ Ako sa staráte o svoje vlastné vnútro?

Ľudia ma vnímajú dlhodobo ako kuchárku. Nemám to rada, pretože sa tak necítim. Milujem varenie, ale nemám rada nálepku kuchárky.

Výživa duše je rovnako dôležitá ako výživa tela.

Nie je to ľahké. Je to podobne ako s iným jedlom – častokrát zabúdame jesť, vynecháme jedlo alebo si zvolíme rýchlu fast food alternatívu. S výživou duše to je podobne. Keď sa zabúdame o seba starať, neraz volíme rýchle záplaty na našu hladnú dušu, ktoré ju v skutočnosti nezasýtia, ale len zaťažia. Pre mňa je výživa duše každodenná snaha. Snaha mať sa rada, starať sa o seba. Starať sa o seba znamená rovnako pravidelne jesť, piť, spať, pracovať ale aj oddychovať. Počúvať seba a svoje potreby. Zastať si seba a svoje vnútorné prežívanie. Prakticky to znamená, že sa snažím jesť pravidelne, oddychovať, keď som vyčerpaná, pomenovať svoje potreby a otvorene o nich hovoriť. Hovoriť “nie” ľuďom a situáciám, v ktorých sa necítim dobre. Nepotláčať svoje pocity, neobviňovať sa. Mať sa rada –  nie napriek tomu aká som, ale práve preto, aká som.

Dá sa povedať, že ste si za posledné obdobie „upratali“ vo svojom živote. Čo do vášho „sveta ženy“ z hľadiska hodnôt a priorít patrí a naopak, čo tam nemá svoje miesto?

Áno, vnímam to rovnako. Urobila som si poriadok v živote a stanovila si hranice koho alebo čo do “obývačky môjho života” pustím a kto alebo čo tam nepatrí.

Uvedomila som si, že najdôležitejší vzťah v živote je ten, ktorý máme sami so sebou.

Prioritou sú jednoznačne moje tri deti, výchova a zodpovednosť za ich osobnostný rozvoj. Chcem podporiť jedinečnosť ich osobností. Prioritou je tiež môj vzťah, ktorý s priateľom staviame na hodnotách a základoch, ktoré sú pre nás dôležité – otvorenosť, spolupráca a úcta.

Miesto v mojom živote už viac nechcem dávať ľuďom, v ktorých prítomnosti sa necítim bezpečne, ale naopak  – kontrolovaná, odsudzovaná, ohrozená a v nebezpečí.

Snáď najväčšou radosťou okrem vašich detí je momentálne vlastná kniha Stratená, nájdená. Na čo sa čitatelia a fanúšikovia môžu tešiť?

Kniha je taký môj citlivý projekt, do ktorého som vložila celú dušu. Je príbehom života, a nielen môjho. Nájde sa v ňom každá žena. Píšem o svojej ceste naspäť k sebe, o zodpovednosti za to, kým sme, o tom ako som sa naučila hovoriť “nie” aj o tom, že nikdy nie je neskoro začať odznova.

Veľmi často my ženy chceme byť dokonalé. Vyhovárame sa, že na nás tlačí spoločnosť, ale najviac na seba tlačíme my samy.

Chceme byť perfektné manželky, nádherné ženy, svedomité pedagogičky s montessori prístupom, psychologičky seba, svojich detí a kamarátok, michellinské kuchárky, pohostinné gazdiné, úspešné a nezávislé podnikateľky. Pestujeme biozeleninu, kupujeme v zero waste obchodoch a od lokálnych predajcov, používame menštruačné kalíšky, študujeme literatúru o sebarozvoji, chceme sa stále a vo všetkom zlepšovať.

Nechceme ubližovať priateľom, deťom, planéte, mužom, ale to či ubližujeme sebe je na poslednom mieste. Staráme sa o všetkých, ale pritom sa zabúdame starať o to najhlavnejšie – O SEBA. Kniha “Stratená, nájdená” je o tom, ako som sa prestala starať o to, “čo povedia ľudia” a začala som sa starať viac o seba. O tom, že dôležitejšie ako to, čo si o nás myslia ľudia je to, čo si o sebe myslíme my sami.

Foto: archív Michaely Králikovej