Dobrý vzťah je ako dobrá bublanina, hovorí vzťahová koučka

Niekedy svieti slnko, inokedy sa zatiahnu mračná. Reč nie je o počasí, ale tentokrát o vzťahoch. Je ideálne, ak prežívame krásne chvíle. Vtedy sa cítime najlepšie, ale je nereálne myslieť si, že vždy všetko bude len ružové. Vzťah sa vyvíja, prechádza rôznymi fázami, prekonáva rôzne životné prekážky a občas sa stane, že nastane kríza vo vzťahu. Čo robiť, ak vo vzťahu zavládne kríza? Ako sa k nej postaviť, na čo sa zamerať, ak ju chceme riešiť, ale aj to, čo robiť, pokiaľ je tá kríza „jednostranná“, vnímaná len jednou osobou? Svoje odborné odpovede nám poskytla vzťahová koučka Michala Koniarová.

Odpovedá vzťahová koučka Michala Koniarová, moreamore.sk

Aké sú najčastejšie dôvody krízy vzťahov? (z hľadiska praxe) 

Zlý výber partnera. Keď si raz zle človek vyberie, môže sa snažiť do roztrhania tela, vzťah bude od istého momentu v podstate neustále v krízovom režime. Z mojej praxe viem, že pri výbere partnera nasledujeme skôr naše inštinkty ako rozum, lenže veľa z nás má bohužiaľ svoj vnútorný kompas pokazený vplyvom nezdravých pripútavacích vzorcov, traumatických zážitkov, podvedomých strachov, nefunkčnej sebalásky a pod. A v takom prípade je inštinkt to posledné, čo treba nasledovať.

Potom sú to vzťahy s relatívne kvalitným výberom partnera a dobrou kompatibilitou, kde ale dôjde časom k tomu, že jeden druhého a celý vzťah považujú za samozrejmosť a rezignujú na záujem, komunikáciu, pochvalu a častokrát aj elementárnu slušnosť. A keď žijete vedľa niekoho, kde sa cítite nedocenení, večne chybujúci, nie dosť dobrí a ako kus nábytku v byte, je to len krok k tomu, že to, čo Vám doma nedá partner, si začnete nasycovať cez niekoho iného.

Zdrojom krízy ale nemusí byť len také plíživé a postupné otupenie, kríza môže vypuknúť aj relatívne rýchlo skrz rýchlu a zásadnú zmenu v životoch dvoch ľudí. Tu patria prípady ako: presťahovanie, tehotenstvo, narodenie dieťaťa, choroba, strata zamestnania… 

Dá sa kríze vo vzťahu predísť?  

Málokto sa vo vzťahoch správa natoľko uvedomelo, že nepodcení prevenciu a môže sa tešiť z dlhodobého vzťahu bez výraznejších kríz. Každý, kto chce žiť v dlhodobom vzťahu musí rátať s tým, že vo vzťahu nebudú len slnečné dni a že charakter vzťahu sa bude v priebehu rokov a nových životných udalostí meniť. To si treba osvojiť hneď na začiatku alebo ešte v single fáze a manažovať svoje očakávania tak, aby nás realita príliš neprekvapila.

Ďalší významný bod v prevencii spočíva vo výbere samotného partnera. Ak si zvolíme správne a máme vedľa seba niekoho, kto zdieľa náš svetonázor, zásadné hodnoty a plány, je kompatibilný svojim životným štýlom s našim, vytvára dobrú harmóniu s našou osobnosťou a funguje nám s ním aj intímny život, tak je to prvý základný predpoklad, že krízy, ktoré prídu zvládneme lepšie ako s niekým, komu jednoducho tieto kvality chýbajú.

Plus ja stále tvrdím, že dobrý vzťah je ako dobrá bublanina. Nestačí mať prvotriedne suroviny (ideálny partner), ak ich položím v kuchyni na stôl a nič s nimi neurobím, žiadna bublanina z toho nebude. Čiže okrem dobrého partnera je potrebné sa vzťahu aj aktívne venovať a nezačať až keď je tu už nevera, odcudzenie alebo iná forma krízy.

Jednou z dobrých rád je zachovávať si vo vzťahoch istú vzdialenosť, nerobiť všetko spolu a rovnako, ale dokázať si dopriať aj zážitky, radosť a naplnenie cez iné osoby ako je náš partner. Keď sa to tak deje, nedochádza k ponorkovej chorobe, partneri prinášajú do komunikácie nové témy, impulzy a nápady, ventilujú si stres a v neposlednom rade si dokážu pri drobných odlúčeniach aj chýbať a tešiť sa na seba.

O veciach ako empatia, otvorená komunikácia, dôvera snáď ani nemusím hovoriť, že sú to základné piliere, na ktorých sa prevencia kríz a rozchodov zakladá. 

Foto: pexels.com

Ak máme záujem krízu riešiť, ako z toho von? Na čo by sme sa mali zamerať? 

V prvom rade na riešenie krízy treba dvoch. Riešiť vzťah nie je to isté ako vykopať kanál. Lebo pri kopaní kanála sa môže stať, že jeden nekope vôbec, druhý kope za dvoch a na konci dňa je výsledok akoby kopali obaja. Vo vzťahu toto neplatí nikdy. Aj keby do toho jeden dával 200% a druhý nič, na konci dňa to nie je priemerne 100%-ná snaha na hlavu. A presne z tohto dôvodu je takúto krízu ťažké riešiť.

V ceste nám často stojí ego, jeden z partnerov pokusy o zlepšenie vzťahu sabotuje, ignoruje, pretože to vníma tak, že akékoľvek riešenie a snaha vlastne znamená, že by si mal priznať svoj podiel viny. Ale aj keď sa obaja zhodnú, že áno, máme problém a áno, chceme s tým niečo urobiť, nebýva to jednoduché, lebo je to všetko veľmi osobné, citlivé, bolestivé. Chýba objektívny nadhľad. Ten môže priniesť práve tretia strana v podobe mediátora, vzťahového poradcu.

Pokiaľ sa pár nechce vydať touto cestou, pomôcť môže aj dočasná separácia na povedzme 2 týždne. Tá sa postará najmä o to, že sa vyčistí vzduch, zo stola zmiznú dennodenné malé škriepky, výčitky, provokačné gestá a nastane ticho, v ktorom obe hlavy vychladnú a môžu dôjsť k uvedomeniu. Ak sa takáto separácia navrhuje, tak vždy s láskou ako forma obety pre budúcnosť vzťahu a nie z hnevu či urazenia, citového vydierania. A už na začiatku separácie by sa mal dohodnúť termín, kedy odlúčenie skončí a v ideálnom prípade by sa tí dvaja mali po dvoch týždňoch stretnúť niekde mimo domu, bez detí, napríklad pri dobrej večeri a darovať si jeden pokojný a veľmi úprimný rozhovor. 

Akému správaniu by sme sa mali vyhnúť, aby sme situáciu zbytočne nezhoršovali, nekomplikovali a zároveň tak neubližovali samým sebe? 

Ak je niekto v toxickom vzťahu, ubližuje sám sebe už len tým, že v ňom stále zotrváva. Tam treba rozprávať s dôveryhodnou osobou, prekonať hanbu a zdieľať, nabrať silu a sebavedomie, hľadať pomoc. Pokiaľ sa jedná o „normálny“ vzťah, tak žiadnu krízu ešte nikdy nikto nevyriešil tým, že druhému neustále niečo vyčíta, odúva sa, operuje v móde obete, je agresívny, odchádza z domu, ignoruje, citovo vydiera, manipuluje, snaží sa vzbudzovať žiarlivosť atď.,…

Ak chcem riešiť krízu a myslím to úprimne, musím začať od seba. Zahodiť ego, byť zraniteľný, čím ukážem druhému, že mu verím a začať komunikovať úplne na rovinu. Na rovinu ale neznamená, že v komunikácii hovorím neustále ty, ty, ty. Skôr sa zameriavam na popis vlastných pocitov a nevyhnem sa ani sebareflexii a uznaniu môjho podielu na aktuálnej situácii. A snažím sa v prejave vynechávať komunikačné rozbušky typu NIKDY a VŽDY. 

Prečítajte si:

Toxický vzťah: Tieto varovné signály rozhodne neignorujte

Ako sa postaviť ku kríze, pokiaľ je tzv. jednostranná? Len jeden z partnerov vníma krízu, druhý si ju neuvedomuje alebo nechce pripustiť.

Úprimnosť, zraniteľnosť. Otvoriť sa a prejaviť, ako nám chýba to, čo vo vzťahu v minulosti bolo, robilo nás to šťastnými. Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Z obdobia romantizmu sme si bohužiaľ adoptovali isté naivné predstavy ako napríklad: „Keby si bol ten pravý, moja spriaznená duša, nemusela by som ti nič vysvetľovať, lebo by si mi rozumel a vedel.“ Je to samozrejme hlúposť. Naše očakávania boli pár posledných generácií formované románmi, filmami a dnes pokračujeme sociálnymi sieťami.

Láska je schopnosť, je to kompetencia, skill a je potrebné sa jej učiť rovnako ako sa chirurg naučí operovať, kozmonaut riadiť raketu a cukrárka piecť veterníky. Láska sa sama od seba stane a sama od seba trvá až do smrti len na striebornom plátne, ale nie v realite. Tak prosím, vzdelávajme sa aj v tejto oblasti a komunikujme o prežívaných pocitoch viac s našimi partnermi ako s kamarátkami na káve.