Tím Akčné ženy tvoria šikovné ženy z rôznych oblastí. Niektoré z nich žijú mimo Slovenska alebo majú skúsenosti zo života v zahraničí. Pre ďalší z rozhovorov zo série Slovenky v zahraničí som oslovila Radku Gatialovú, ktorá má na starosti obchodné aktivity v rámci Akčných žien. Tentokrát ju však predstavíme v inom svetle. Radka sa s nami podelila o svoje skúsenosti a zážitky zo života v Dánsku.
3 a pol roka som žila v MidtJylland, čo je stredné Dánsko, v meste Horsens. Ďaľšie 2 roky v Syddanmark (južné Dánsko) v meste Kolding.
S vtedajším priateľom, teraz už manželom, sme sa tam vybrali študovať. Po vysokoškolskom štúdiu na Slovensku sme cítili akési nutkanie urobiť pre svoju budúcnosť niečo viac. Vzdelávací systém je tam úplne iný. Okrem teórie sa kladie obrovský dôraz na praktickú stránku veci, ktorá nám z nášho predošlého štúdia v tom čase trochu chýbala. Spolu s vysokou životnou úrovňou a zaujímavou kultúrou nás Dánsko očarilo, tak sme si povedali, že skúsime tam žiť 🙂. Musím povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.
Ako som už načrtla vyššie, hlavným cieľom mojej „dánskej misie“ bolo úspešné absolvovanie štúdia, nadobudnutie praxe v oblasti marketingu a digitálneho dizajnu a spoznanie inej kultúry. Popri tom sa mi narodili dve krásne, zdravé deti, čo bolo čerešničkou na torte.
Samozrejme to bola moja rodina a priatelia. Na Slovensko sme s manželom cestovali v priemere dvakrát do roka, keďže nás dosť zamestnávala škola a práca. Zo začiatku to bolo celkom náročné, no zvykli sme si. Čo sa týka nejakých tradičných slovenských vecí, mne jednoznačne chýbalo jedlo – konkrétne pečivo. Dodnes si pamätám na to, ako som krútila hlavou, keď som sa snažila prísť na chuť ich tradičnému chlebu Rugbrød (ražný chlieb). Postupom času som si ho, ako aj iné jedlá zamilovala a paradoxne, je to jedna z vecí, ktorá mi teraz najviac chýba. Preto sa snažím sem tam si Dánsko pripomínať aspoň takouto formou.
Začiatky boli veľmi náročné. Priznávam, že mi chvíľu trvalo, kým som si zvykla na štúdium v cudzom jazyku. Taktiež hľadanie práce v prípade cudzinca nehovoriaceho dánčinou s takmer nulovou praxou tiež nebolo, ako sa povie, med lízať. No podarilo sa aj to. A samozrejme nemôžem vynechať počasie.
Dodnes nezabudnem, ako lektor počas uvítacích dní vtipkoval o tom, ako na celom svete prší z hora nadol, no v Dánsku pravidlá fyziky neplatia a je to prevažne zo strany na stranu. Vraj si na to máme všetci zvyknúť, lebo to budeme zažívať pomerne často. Neklamal :).
Je to pravda. Ja som ich stále vnímala ako šťastný národ. Na Slovensku často vidieť veľké sociálne rozdiely, ktoré neprispievajú k celkovej spokojnosti národa. V Dánsku som toto veľmi neregistrovala. Systém je jednoducho nastavený s cieľom tak, aby sa mali všetci dobre. Okrem toho je tam vysoká životná úroveň, napr. oblasť školstva, zdravotníctva a iných je v porovnaní so Slovenskom o niekoľko rokov, ak nie desaťročí v popredí. Taktiež komunikácia s úradmi je takmer bezproblémová, skoro všetko sa dalo vybaviť online bez nutnej fyzickej prítomnosti.
Je to pravda, pri prechádzke mestom je väčšina ľudí vysmiatych, každý sa zdraví, bez ohľadu na to, či daného človeka pozná alebo nie. Ľudia sa vedia zastaviť, užívať si daný moment, veľmi veľa športujú, dokonca aj v prípade nepriaznivého počasia vidieť deti na ihriskách, či plné ulice bežcov a cyklistov. Užívajú si dobrú kávu a spoločné stolovanie pri sviečkach. Radi sa obklopujú peknými, častokrát dizajnovými vecami, ktoré im navodia príjemnú atmosféru. Majú zaužívané tradície, napr. aj keď veľká časť spoločnosti sa snaží žiť zdravo, každý piatok si kupujú tzv. „fredagsslik“ – balíček tradičných cukríkov pre potešenie na víkend 😊.
Mne prirástlo k srdcu Horsens a Kolding, kde som žila, vďaka krásnym spomienkam, ktoré sa mi s nimi spájajú. Nádherná je však aj Kodaň, Aarhus a samozrejme Skagen. Toto mesto leží úplne na severe krajiny, zlieva sa tam Baltické a Severné more. Celé mestečko je postavené v prvkoch tradičnej architektúry prevažne v žltej a červenej farbe a pri prechádzke ním sa človek cíti ako v rozprávke.
Aj napriek tomu, že sa každý javí byť šťastný a je ochotný pomôcť, tento národ je pomerne chladný. Ťažko sa tu nadväzujú vzťahy s domácimi. Aj keď samozrejme, to záleží od konkrétneho človeka a nerada by som takto generalizovala celý národ. Je však viacero štúdií o tom, ako sa expati necítili až tak veľmi vítaní v krajine, práve z tohto dôvodu.
Slovensko:
Dánsko:
Slovensko:
Dánsko:
Foto: archív R.G.