Teraz, v mesiaci október sa obzvlášť stretávam s neuveriteľnými príbehmi žien, ktoré si prešli rakovinou prsníka. Určite ste už počuli o spojení Pink October/ Ružový október, počas ktorého sa robí osveta o rakovine prsníka. Radi by sme prispeli k tejto osvete a preto ďakujem za príležitosť na rozhovor so silnou ženou Danielou Maruškovou, ktorá si týmto ochorením prešla. Možno práve aj jej príbeh pomôže tým, ktoré to potrebujú.
Nádor som si našla sama. Len tak, náhodou, keď som sa po sprche natierala telovým mliekom, som na prsníku nahmatala niečo maličké a tvrdé. Spočiatku som to neriešila, ale po pár dňoch ma to začalo štvať a jednoducho som zavolala svojmu gynekológovi, že som si na prsníku našla hrčku.
Keďže som bola tehotná a nemala som ešte ani 30 rokov, spočiatku mi lekári hovorili, že to určite nebude zhubné. Mamograf kvôli tehotenstvu nepripadal do úvahy a kvôli veľkosti hrčky ani biopsia.
Až po približne ďalšom mesiaci som si uvedomila, že sa to zväčšuje a opäť som volala gynekológovi. Sono prsníka už nebolo také jednoznačné a kvôli veľkej rýchlosti rastu hrčky ma poslali do NOÚ. Tam mi už urobili biopsiu, ktorá jednoznačne potvrdila rakovinu.
Nepodceňujte samovyšetrenie prsníkov a venujte mu svoj čas:
Nepodceňujte prevenciu a vykonávajte samovyšetrenie prsníkov
Keďže som v tom čase bola tehotná, bol to pre mňa obrovský šok a mala som obrovský strach. To, že je hrčka zhubný nádor som sa dozvedela v 4. mesiaci. Nevedela som, čo to pre mňa a moje dieťa znamená, ale vedela som, že sa ho nevzdám a v žiadnom prípade nepôjdem na interrupciu. Bola som rozhodnutá podstúpiť čokoľvek, hoci som sa niekde v hlave pohrávala s myšlienkou, či moje dieťa bude mať matku. Boli to strašné týždne strachu do operácie, ktorá našťastie v 5.mesiaci tehotenstva potvrdila, že rakovina nebola zatiaľ rozšírená do lymfatického systému. To mi dodalo nádej a silu vydržať všetko, čo ma čakalo.
Nevedela som, čo to pre mňa a moje dieťa znamená, ale vedela som, že sa ho nevzdám.
Nič som si radšej nehľadala, plne som od začiatku dôverovala svojej onkologičke, ktorá ma citlivo previedla všetkým, čo ma čaká.
Choroba mi, samozrejme, neskutočne zasiahla do života. Okrem toho, že som bola veľká športovkyňa a po operácii som niekoľko týždňov prakticky nebola schopná ani sa hýbať, nie to ešte športovať, skomplikovalo mi to tehotenstvo. Moje dieťa sa narodilo skôr plánovanou sekciou počas druhej kovidovej vlny a hoci nebol úplne donosený, statočne zabojoval o svoj život.
Len pár týždňov po pôrode som nastúpila na chemo a od svojho 3-týždňového syna som sa musela držať ďalej, aby som ho “výparmi” chemoterapie z tela neohrozila. Okrem toho som vplyvom liečby mala zníženú imunitu, takže som bola niekoľko mesiacov spolu s rodinou prakticky izolovaná. Nevládala som sa o neho ani starať a preto sme prijali k nemu opatrovateľku. Keďže som potrebovala nejakú psychohygienu, bola som rada, že ma spoločnosť, pre ktorú pracujem, podržala a vyšla mi v ústrety vo všetkom, len aby som mohla aspoň nejako pracovať.
Môj manžel, dieťa, rodičia a zvyšok rodiny bol nekompromisne zasiahnutý a na prvom mieste bolo nenakaziť ma Covidom.
Prevenciu vnímam ako komplexný pohľad na životosprávu. Od stravy, spánku, pohybu až po dôveru v lekárov.
Napriek tomu, že neviem, čo bolo spúšťačom mojej rakoviny, kompletne som prehodnotila svoj život. Venujem čas sebe, užívam si rodinu, nesnažím sa byť perfektná a všetko dokonale zvládať, učím sa povedať nie. Stále športujem a hlavne – neodkladám preventívne prehliadky.
Nesnažím sa byť perfektná a všetko dokonale zvládať, učím sa povedať nie.
Aby sme boli voči sebe v prvom rade zodpovedné. Pre niektorú z nás to môže znamenať ísť konečne na preventívnu prehliadku, pre inú zmeniť životosprávu či vymeniť stresujúce zamestnanie. Hlavne sa nikdy nespoliehajte na to, že “mne sa to stať nemôže”.
Urobte si deň pre seba a zúčastnite sa interaktívnej konferencie zameranej na zdravie ženy, stačí sa registrovať TU, vstupné je ZDARMA
Foto: z archívu Daniely Maruškovej