Viktória Holečko je kreatívna duša, ktorá sa venuje foteniu, kresleniu, renovovaniu aj výrobe dekorácií. V rozhovore sme ju vyspovedali a ku každej kreatívnej činnosti, ktorej sa venuje, nám prezradila viac. Dokonca sme sa dozvedeli, že jej začiatky kreatívnej tvorby neboli stále ružové, ale aj napriek tomu sa nevzdala a svoju lásku ku kreatívnym činnostiam s láskou a citom prejavuje dodnes.
Myslím si, že nemôžem vyzdvihnúť len nejakú časť mojej tvorby. Všetky činnosti, ktorým sa venujem, majú u mňa rovnomerné zastúpenie, pretože ma veľmi bavia a vzájomne sa dopĺňajú do jedného kreatívneho celku, a tým je môj blog. Či už je to fotenie, renovovanie, výroba dekorácií alebo kreslenie.
Môjmu srdcu sú najbližšie fotky, na ktorých je moja dcérka. Nie je to len konkrétny detail domu, ale zachytená emócia z nášho domova. Ak sa rozhodne na fotke zapózovať ešte aspoň jedna z našich dvoch mačiek, tak to je o to cennejšia fotka :).
S manželom sme obaja kreatívci a zo všetkého máme nejaký pocit, ktorý vyplýva z nášho estetického cítenia. Ten pocit je buď dobrý alebo zlý a podľa toho sa vždy zariadime :). Milujeme prírodu, preto sú pre nás dôležité prírodné materiály, ktoré sú u nás zakomponované takmer na každom kroku. Aj vďaka nim je náš domov útulný.
Za každou vecou, ktorá sa u nás nachádza, je nejaký príbeh, ako sa k nám dostala a tým je pre mňa výnimočná.
No mojou srdcovkou je stôl so starej singerky, ktorý som ulovila v bazári. Mám ho už niekoľko rokov a stále sa neviem na neho vynadívať. Pristane mu to v interiéri aj exteriéri, a preto už teraz viem, že si časom zoženiem ďalší, ktorý pôjde do záhrady :).
Jednoduchšie premeny ani nezaznamenávam, pretože pravidelne niečo brúsim a premaľovávam.
K najnáročnejším premenám radím výrobu detskej kuchynky pre dcérku zo starej komody. To bol projekt, ktorý som dlho plánovala a aj realizácia zabrala najviac času. Musela som „rozhodiť siete“, aby som našla vhodný materiál na výrobu. Najprv ideálnu skrinku a potom množstvo drobností ako napríklad plexisklo, úchytky, batériu, poličky, konzoly, dosku atď. Zároveň je to projekt, pri ktorom som mala najviac pomocníkov. Sused vyrezal do skrinky otvory pre drez a rúru a všetky súčiastky dohromady poskladal môj ocko s manželom. Ja som všetko namaľovala a „zmanažovala“.
Druhým najnáročnejším projektom bola premena socialistickej skrine, ktorú som si doniesla z rodičovského domu z mojej detskej izby. V pôvodnej podobe sa mi nepáčila a už vôbec sa nehodila. Stále však bola funkčná, bola by škoda ju vyhodiť. Jej premena trvala niekoľko nekonečných dní a až do konca som tŕpla, či bude vôbec vyzerať podľa predstáv. Našťastie sa to podarilo a dodalo mi to odvahu do ďalších projektov.
V bežné dni stolovanie veľmi neriešim, obedujeme v kuchyni :). No raz za čas, v nedeľu alebo počas sviatkov, prestriem jedálenský stôl v obývačke. Vtedy mi tam nesmie chýbať obrus alebo štóla a hlavne kvetiny vo váze a sviečky. Podľa ročného obdobia doladím farby a ďalšie doplnky.
Najväčšou ozdobou je podľa mňa zeleň – stromy a kvety, ktoré vytvoria tú správnu atmosféru. Nikdy ich nie je dosť.
Hneď po nich sú to určite lucerny, svetielka a rôzne drobnosti, ktoré podporia príjemnú atmosféru. Snažím sa, aby každý kút v našej záhrade bol niečím pekný, inšpiratívny. V záhrade mám zakomponované staré dvere, vidly, stoličku a rôzne košíčky. Ale všetko tak s mierou, aby to nebolo až veľmi „prekombinované“. Priebežne dekorácie mením a obmieňam.
Prečítajte si: Záhradné dekorácie, ktoré vám spríjemnia chvíle v záhradke
Moju kreativitu od mala rozvíjali rodičia, ktorí ma prihlásili na základnú umeleckú školu. Navštevovala som ju 9 rokov. Pokračovala som štúdiom odevného dizajnu. Tam sme mali veľa kreatívnych predmetov, len to šitie odevov mi vôbec nešlo. Rozhodla som sa pokračovať štúdiom na vysokej škole s výtvarným zameraním. Tam ma žiaľ neprijali. Bola som z toho smutná, sklamaná a s tvorbou som na veľmi dlhý čas prestala.
Myslela som si, že nie som dosť dobrá, aby som niečo tvorila.
Vyštudovala som teda úplne nekreatívnu vysokú školu, počas ktorej som stretla môjho dnes už manžela. Práve on ma dostal opäť ku kreatívnej tvorbe a výrazným spôsobom ju ovplyvnil. Urobil mi moju prvú stránku, ktorá bola len o mojich obrazoch a neskôr, keď som cítila potrebu akéhosi kreatívneho rozšírenia, tak mi vytvoril môj súčasný blog. Bez neho by som asi nikdy neobjavila svoju lásku k foteniu. Naučil ma svojmu remeslu, keďže je filmár a fotograf /altway.eu/.
So vznikom blogu som začala viac dekorovať a fotiť, ale to kreslenie a maľba išli do úzadia. Približne pred rokom som zacítila takú vnútornú potrebu niečo nakresliť. Prvé obrázky po rokoch boli také nepodarky, ale nevzdala som to a skúšam sa opäť rozkresliť. Najčastejšie maľujem florálne motívy, ktoré sú mi veľmi blízke. Zároveň sú na začiatok určite jednoduchšie ako napríklad architektúra či portréty.
Úplne najradšej tvorím z prírodných materiálov, ktoré si nazbieram počas prechádzky v prírode alebo doma na záhrade. Už sa tomu nejaký rok venujem a napriek tomu vždy objavím v prírode nejaký nový materiál pre tvorbu. Základy vencov si vyrábam sama z paviniča alebo brezového prútia a k zdobeniu používam rôznu zeleň (ihličnany, tuje, brečtan atď.), trávičky, bodliaky, „burinky“ z lúky, ale samozrejme aj kvety. Moje najobľúbenejšie sú hortenzie, ktoré sú dlho krásne v záhrade a ešte dlhšie vo váze či na venci.
Časom som už vychytala, čo vyschne pekne na venci a čo je lepšie najprv vysušiť. Samozrejme, nie každý kvet je možné vysušiť v jeho plnej kráse a preto tvorím aj z umelých kvetín, ktoré si veľmi starostlivo vyberám.
Vždy sa snažím, aby mal výsledný veniec v rámci možností, čo najrealistickejší vzhľad.
Zdroj foto: archív Viktória Holečko